Veľká Rača

Odchádzam z Čadce autobusom na námestie v Oščadnici. Je trošku zima ale každou hodinou sa otepľuje. Z námestia si dám pár kilákov do Dedovky.

Cestou stretávam staršieho pána pri zastávke u studničky. Hovorí mi jej názov ,,Hladná voda´´. Pridáva k tomu ešte pár slov v zmysle že budem za chvíľku hladný. Neviem či ten názov je ozaj taký ako hovorí ale nevidím dôvod prečo by nemal.

 V Dedovke už sledujem a pýtam sa ako je to z lanovkou. Dozvedám sa že je free a tak idem ňou až hore. Dám financie na odznak a jedlo a už bežím k pomníku padlých vojakov. Troška sa zmýlim v trase lebo nasledujem skupinku poľských turistov ktorý ju vybrali. Neskôr však zisťujú že sa zmýlili tiež a už ideme rýchlo hore kopcom aby sme stihli príhovor a pod.. Po ukončení programu u pomníku sa každý odoberáme svojou cestou. Niekto na omšu a niekto už rovno na Veľkú Raču.

 Idem hore. Predbieham turistov, dávam si šlofíka a vidím turistu z rýchlym tempom. Nechcem ho nechať ma predbehnúť a tak dávam do tempa tiež. Už skoro na vrchole vidím aj skupinku 3 chalanov ktorý keď ma vidia začnú udávať tempo. Nedám sa a po chvíli sa odo mňa začnú vzdaľovať.

Na vrchole stretávam pár známych. Nezdržím sa však dlho. A možno predsa len mal ten ujo pravdu. Začínam byť hladný tak bežím na úžasné, kľudné miesto kde niet počuť ani zvuku z miest či dedín. Týmto miestom si kompenzujem moju rýchlosť hore kopcom. Počuť len štebot vtákov či bzukot múch. Cítiť tu každý malý náraz vetra. Sedím na lúke z neskutočným výhľadom na krajinu. Krásne miesto z miliónom myšlienok a nápadov avšak len z jedným pravdivým. Pozabudnúť aspoň na malú chvíľu na to čo je v meste.

 Pomaly začínam počuť aj hudbu. No najskôr sa mi to len zdá. Po pár minútach už balím veci a idem späť na vrchol VR kde stretávam Niku s partou. Odfotím jednu z folklórnych skupín a idem od chaty hore kde prisadám k Nike, Martinovi a ak sa dobre pamätám k dalšej Nike.

Bolo tam mnoho turistov čakajúc na zapálenie vatry. Padlo pár príhovorov a vôbec nevadil malý problém zo zapálením vatry. Hudba dodala úžasnú atmosféru a o malú chvíľu sa už všetci začali zberať dole kde sa mal podávať guláš. Avšak nevyšlo každému. Tu však všetko poupravilo 1 a neskôr 2hé pivko na pretrávenie. Nakoľko obe Niky aj Martin priam dokonale poznali množstvo piesní ktoré tam hral starší pán , myslím že Jaro na gitare a pán Zdeno na harmonike. Nálada u nikoho nemohla byť negatívna. To v tých chvíľach myslím že ani nehrozilo. Zahralo sa, zaspievalo a už bol čas ísť. Zvažovať cestu na iný smer ako som prišiel nebolo zložité no čas už nedovoľoval meškať a tak som sa vybral späť do Oščadnice.

Po ceste sa mi podarilo pekne sa zašmatlať a troška spadnúť. Beriem to však pozitívne každá rana sa raz zahojí len jej k tomu treba trochu pomôcť . Vydezinfikované, obviazané a už som mohol ďalej pokračovať do centra. Na zastávku prišlo ešte pár turistov. Jeden z nich tam pustil ľudovky a napätá atmosféra sa troška zmenila. Prišiel autobus a znovu návrat do mesta.

Západ slnka ešte doplnil dokonalý záver dňa a potom už len návrat ku klasike. Zážitkov je viac ako dosť. A z bežného dňa sa stal pekne strávený deň vonku zo super ľudmi. :)