Suľovské skaly.

Začal som v Suľove malým nákupom v jednote a následnou rýchloprehliadkou obce. Na začiatok cesty som došiel okolo 10:00. Úvod bol celkom zaujimavý. Začal troška náročnejším stúpaním ktoré však bolo krátke. Ďalej chodník vchádzal do lesa plného listnatých stromov. Sem tam nejaká tá borovica.

Cestu lemovali skaly až pokým sa nevyšla von z lesa na prvý výhľad kde bolo možné vidieť osadu Jablonové a Bytču. Samozrejme aj okolité skalné scenérie ktoré boli bezpochýb krásne. Chodník sa ďalej dosť kľukatil pomedzi skaly až som sa zjavil pod hradom Suľov alebo skôr jeho zrúcaninou. Rozum sa mi zastavoval keď som vyliezol na jeho vrchol. Jednak ten výhľad ale najmä tá predstava ako sa tu vôbec niečo takéto podarilo postaviť. Žiadna cesta nič len malý úzky chodník. V minulosti to mali stavbári naozaj ťažké a teraz by o tom už ani neuvažovali.

Už som tam bol dlho a tak bol čas ísť dalej. Miestami malé rebríky, miestami som si dal troška lezenia na skrátenie/ predlženie trasy a už som sa zjavil na malej lesnej lúke a zároveň na rázcestí kde sa dalo ísť po zelenej znova do Suľova avšak moja cesta šla ďalej po červenej. Skaly s krásnymi prevysmi, niektoré už aj s pavúkmi snažiacimi sa zdolať vrchol a zapísať sa do vrcholovej knihy.

Ako tak kráčam ďalší z niekoľkých výhľadov sa mi pomaly začína ukazovať. Pozriem sa z neho a troška sa aj zdržím. Lúky, polia a celý Suľov mám akoby na dlani. Dobiehajú ma traja turisti ktorých som už predtým obehol. Balím veci ale už vidím že ešte nikam nejdem. Jeden z nich vyťahuje foťák a tlačí mi ho do rúk. Hovorí aby som ich odfotil. Ja mu na to,  ,,žiaden problém´´.  Zopár ťuknutí a je to za mnou. Ešte sa dáme na chvíľku do debaty a dozvedám sa že ak sa ešte raz stretneme pôjdeme sadnúť niekde na pivo. Nemám to však v pláne ale kývnem hlavou že dobre a už idem ďalej.

Pridávam do tempa. Nakoľko som už len v čarovnom lese kde sa fantázii medze naozaj nekladú. Pri pohľade na niektoré stromy rozmýšľam čo všetko ešte príroda dokáže.

Prichádzam pod Hričov. Ďalšia zrúcanina hradu. Rýchlo vybieham najvyššie ako sa len dá a užívam si pár minút odpočinku pri výhľade na Žilinské letisko a Hričovské podhradie. Ani sa nenazdám a už som dole v ňom a kráčam až do Dolného Hričova. Tu už len počkať na vlak a ísť domov.

Domov som si doniesol mnoho zážitkov z tohto prostredia. Odporúčam každému. Nieje to až tak náročná trasa. Ja som ju prešiel cca za 4-5 hod. aj z prestávkami.