Res publica – Vec verejná

Rímska republika existovala v rokoch 510 - 31 pred Kr. Názov republika je odvodený od názvu Res publica – Vec verejná, pretože na riadení štátu sa nepodieľal iba jeden človek, ale skupina úradníkov, volených občanmi.

Vznik republiky

Po vyhnaní posledného rímskeho kráľa Tarquinia Superba skončilo obdobie kráľovstva, ktoré už nikdy v dejinách starovekého Ríma nebolo obnovené. Patricijovia začali štát spravovať sami a na ľudových zhromaždeniach si volili každoročne spomedzi seba 2 konzulov, ktorí mali menšiu moc ako králi, pretože boli dvaja a ich činy si mohli odporovať. Okrem nich sa na vládnutí podielali aj:

• Senát - 300-členný zbor konzulov a iných vysokých úradníkov, spočiatku len členov patricijských rodín, ktorí boli volení na doživotie.

• Ľudové zhromaždenia (snemy) - kúrijný/kuriátny snem, volil vysokých úradníkov, jednakúria (skupina šľachtických rodín) mala jeden hlas, centuriálny snem - od roku 450 najdôležitejší ľudový zbor, ktorý volil vyšších vysokých úradníkov (konzulov, prétorov a cenzorov), jedna centúria (vojenská stotina) mala jeden hlas, tribútny snem - zastúpenie podľa obytných okrskov, volil nižších vysokých úradníkov (kvestorov a časť edilov), jeden tribus (okrsok) mal jeden hlas a plebejský snem - mimoriadne zhromaždenie, ktoré  volilo tribúnov ľudu a časť edilov, jeden tribus mal aj tu jeden hlas.

Tribúni ľudu

Po páde kráľovstva sa boj medzi patricijmi a plebejcami vyostril. Patricijovia zastávali významné úrady a utláčali plebejcov. Proti tomu sa plebejci vzbúrili. Podľa povestí odišli plebejci z Ríma a presťahovali sa na Svätú horu blízko Ríma (494 pred Kr.). Patricijovia sa zľakli, lebo odchod plebejcov vážne oslabil vojsko a ustúpili požiadavkám plebejcov. Udelili plebejcom právo voliť si zvláštnych obhajcov – tribúnov ľudu. Najprv to boli iba dvaja tribúni, neskôr ich bolo desať. Tribúni mali veľkú moc a mohli prekaziť každé rozhodnutie konzulov (okrem vojenských rozkazov), pretože mali právo rozhodnutia vetovať – zakázať,  stačilo iba vyriecť slovo veto – zakazujem.

Zákony 12. tabúľ

Súd ostal v rukách patricijov a súdilo sa podľa zvykového práva, čo využívali patricijovia vo svoj prospech. Preto ľud žiadal spravodlivé súdy a spísanie zákonov. Patricijovia zvolili komisiu desiatich patricijov, ktorá mala za rok spísať všetky zákony. Keďže to komisia nestihla, zvolili novú komisiu, v ktorej bola polovica patricijov a polovica plebejcov. V roku 450 pred Kr. boli zákony vyryté na 12 medených dosiek a vystavené na hlavnom rímskom námestí (fóre). Odvtedy sa už nikto nemohol vyhovoriť na neznalosť zákonov a tieto sa učili aj žiaci v škole. Zákony 12. tabúľvšak priniesli plebejcom málo. Nezmenil sa zákaz uzatvárania manželstiev medzi patricijmi a plebejcami a v platnosti ostalo aj prísne dlžnícke právo. Preto plebejci pokračovali v boji za svoje práva.

Boje patricijov a plebejcov

V roku 366 pred kr. boli po dlhých bojoch prijaté zákony tribúnov ľudu Licinia a Sextia. Tí predložili 2 návrhy, aby:

1. Nikto nesmel vlastniť viac ako 500 jutár obecnej (štátnej) pôdy. 

2. Jeden z dvoch konzulov bol plebejec.

Po prijatí týchto zákonov sa Sextius stal prvým plebejským konzulom. Odvtedy bol plebejcom sprístupnený aj úrad diktátora – ten mal ako jediný plnú moc v čase, keď hrozilo štátu krajné nebezpečenstvo. Podľa rozhodnutia senátu vymenoval konzul diktátora spomedzi vynikajúcich občanov. Diktátor mal neobmedzenú vojenskú aj občiansku moc na dobu 6 mesiacov. Po uplynutí tejto doby musel zložiť svoju funkciu. Po rozšírení hraníc Rímskej ríše vznikli nové úrady: prétori –predsedali na súdoch, cenzori – rozdeľovali občanov do majetkových skupín a zostavovali zoznamy senátorov, edili – starali sa o ochranu Ríma a o zásoby potravín, kvestori – spravovali štátnu pokladnicu. Po dlhých bojoch získali plebejci prístup do všetkých týchto úradov a postupne získali väčšie zastúpenie v tribútnom a plebejskom sneme.

V roku 326 pred Kr. si plebejci presadili zákon, ktorý zakazoval zotročovanie dlžníkov – občan, ktorý nevládal splácať dlhy sa už nemohol stať otrokom. V roku 300 pred Kr. boli plebejci zrovnoprávnení s patricijmi aj v náboženskej oblasti - mohli sa stať kňazmi.

Víťazstvo plebejcov

V roku 287 pred Kr. sa spory skončili, keď sa zákonom („lex Hortensia“) rozhodnutia plebejského snemu stali záväznými aj pre patríciov bez schválenia senátu. Plebejci si vydobyli právo zastávať všetky úrady, ktoré mali dovtedy v rukách iba patricijovia. Ale chudobní plebejci sa predsa len nemohli zúčastňovať na správe štátu, pretože služba v štátnych úradoch v Ríme nebola platená a mohli ju vykonávať iba bohatí občania. V Ríme tak vzniklo niekoľko bohatých rodín, ktorých členovia boli z generácie na generáciu volení do vyšších úradov. Táto nová úradnícka aristokracia sa nazývala nobilita (nobilis – vznešený).

Rimania v tógach

Zasadnutie senátu

Úlohy:

1. Kedy a ako vznikla Rímska republika?

2. Aké právo mali tribúni ľudu?

3. Vymenuj názvy rímskych úradníkov!

4. Na aké obdobie boli volení konzuli a diktátor?