Najstaršie dejiny Zeme
Existujú 2 názory na vznik Zeme a života.
Náboženský – všetko stvoril Boh alebo iná nadpozemská bytosť. Táto teória sa neopiera o dôkazy, ale o vieru človeka v nadprirodzené javy a zázraky. Vedecký – všetko sa vyvinulo postupne, od najjednoduchších organizmov po najzložitejšie. Je podložený dôkazmi. Podľa svojho zakladateľa Charlesa Darwina sa táto teória nazýva vývojová – evolučná. Dejepis je veda, a preto sa zaoberá vedeckou teóriou. Podľa tejto teórie Zem vznikla počas veľkého tresku vo vesmíre. Veľký tresk (po anglicky Big Bang) je vedecká teória, ktorá opisuje raný vývoj a tvar vesmíru. Prirodzeným následkom Veľkého tresku je, že vesmír mal v minulosti vyššiu teplotu a hustotu. Termín "Veľký tresk" sa používa na označenie časového bodu, kedy sa začalo pozorované rozpínanie vesmíru a na označenie teórie vysvetľujúcej vznik a vývin vesmíru. Termín "Veľký tresk" prvýkrát použil Fred Hoyle v roku 1949počas programu rozhlasovej stanice BBC. Ako teda vznikal život na Zemi podľa vedcov? Bolo to asi pred 4,5 miliardami rokov. 1. Najprv sa vytvorili maličké bunky veľkosti špendlíkovej hlavičky. 2. Objavili sa prvé riasy a sinice. 3. Vznikli koraly a sépie. 4. Vyrástli veľké lesy, ktoré neskôr zanikli v močiaroch a premenili sa na uhlie, ropu a zemný plyn. 5. Vznikli obrovské jaštery, dinosaury, pravtáky a prvé cicavce. 6. Vyvinuli sa ľudoopi – vzdialení predkovia dnešného človeka. 7. Vyvinul sa samostatný rod Homo – rod človeka. A práve od momentu, kedy sa na Zemi objavil človek, sa začína písať história ľudstva. Dejiny Zeme delia vedci na niekoľko období: PRAHORY STAROHORY PRVOHORY DRUHOHORY TREŤOHORY ŠTVRTOHORY PRAHORY, STAROHORY – najdlhšie obdobia v dejinách Zeme sa skončili pred 570 miliónmi rokov. V prahorách ešte neexistoval život. V starohorách už pravdepodobne existovali najjednoduchšie formy života. PRVOHORY – sa skončili pred 250 miliónmi rokov. Rozvíjal sa život v moriach, vyvíjali sa najstaršie druhy rýb. Na pevnine žili prvé suchozemské živočíchy - hmyz a obojživelníky. Hmyz a rastliny mali obrovské rozmery. Pri riekach rástli prvé rastliny a pevniny pokrývali lesy. Celé oblasti boli vlastne močiare. Obrovské rastliny a stromy padali do vody, kde sa rozkladali a uhoľnateli. Dnes sú z nich zásoby uhlia, ropy a zemného plynu, ktoré sú pre náš život najvýznamnejšími zdrojmi energie. Na Zemi žili obrovské plazy – dinosaury, známe z filmu Jurský park. Boli obrovské a vieme o nich vďaka nálezom kostí na celom svete. Ich zánik je stále záhadou. Časť vedcov sa nazdáva, že Zem sa zrazila s meteoritom, nastala prudká zmena podnebia a tú väčšina z nich neprežila. Iní vidia ich vyhynutie v sústavnom procese zmien na Zemi, ktorým sa títo obri nedokázali prispôsobiť. Vyvinuli sa vtáky a cicavce a nahradili vyhynuté prajaštery. Vtáky získali schopnosť lietať a tomu sa prispôsobila stavba ich tela. Cicavce získali pomenovanie podľa spôsobu kŕmenia svojich mláďat. Podnebie sa postupne ochladzovalo a Zem pokrývali stepi. ŠTVRTOHORY – sa začali asi pred 1,5 miliónmi rokov a trvajú dodnes. V tomto období sa vyskytovali ľadové doby (zima, mráz a sneh) a striedali sa s dobami medziľadovými (oteplenie, roztápanie snehu a ľadu). Vyvinul sa človek. Predpokladá sa, že predkom človeka bol zvláštny druh ľudoopov, tzv. opočlovek. Ten sa vďaka rôznym vplyvom prírody vyvinul na druh Homo – človek. Vzhľad a schopnosti praľudí sa menili a zdokonaľovali až do dnešnej podoby človeka - Homo sapiens sapiens. Úlohy: 1. Aké dva názory na vznik sveta poznáme? 2. Kedy podľa vedcov vznikol život na Zemi? 3. Ako delíme dejiny Zeme? 4. Aké živočíchy sa vyvinuli v treťohorách?
Spočiatku bola Zem horúcou hviezdou, bombardovali ju meteority, narúšali sopečné výbuchy a pre život bola nebezpečná. Neskôr vychladla a stala sa planétou, vodné pary uvoľnené pri výbuchoch sa zmenili na mraky a vo forme dažďa sa voda opäť vracala na Zem. Vznikli z nej prvé moria, v ktorých sa asi pred 3,5 miliardami rokov zrodil život.
DRUHOHORY – sa skončili pred 65 miliónmi rokov.
TREŤOHORY – sa začali pred 65 miliónmi rokov.
