Najstaršie civilizácie - Egypt
Staroveký Egypt Vývoj vyspelej egyptskej civilizácie začal v úrodnom údolí rieky Níl, približne v roku 5000 p.K.. Stručne môžeme dejiny Egypta zhrnúť do týchto období: Archaické obdobie asi 3100 – 2686 p. K. Stará ríša asi 2686 – 2181 p. K. Stredná ríša asi 2040 – 1633 p. K. Nová ríša asi 1567 – 1085 p. K. Neskoré obdobie asi 656 – 30 p. K. Egyptské poľnohospodárstvo Rozvoj poľnohospodárstva bol odkázaný na záplavy Nílu, ktoré prinášali na živiny bohaté bahno. Poľnohospodárska pôda bola len na 20 km úzkom páse územia pozdĺž rieky Níl. Najviac jej bolo v nílskej delte a v oázach. Zvyšok územia tvorila púšť, ktorá bola zdrojom dôležitých surovín – kovov a najmä kameňa, z ktorého sa stavalo, keďže v Egypte bolnedostatok dreva. Pestovanieobilnín a ďalších plodín sa v Egypte objavilo neskôrnež v Mezopotámii a dlho ostalo obmedzené len na severnéoblasti, v tzv. Dolnom Egypte.V Hornom Egyptežili predovšetkým kočovní pastieri a lovci. Archaické obdobie Predvznikom jednotného štátu existovali v Egypte veľké roľnícke susedské občiny. Asi okolo roku 3300p. K. sa vytvorili dve kráľovstvá: Horný Egypt – údolie Nílu Dolný Egypt – delta Nílu Tiet odve kráľovstvá zjednotil v roku 3118 p. K. Menia vybudoval v Mennofere (grécky Memfise) hlavné mesto svojho kráľovstva. Egyptské dejiny sa delia podľa vládnucich dynastií, ktorých bolo celkom 31.Rozdelenie na dynastie pochádza od egyptského historika Manehta, ktorý žil v polovici 3. storočia p. K. Novodobí historici delia jednotlivé dynastie do dlhších úsekov - Stará, Stredná a Nová ríša. Obdobia medzi nimi, nazývané prechodnými obdobiami znamenali úpadok Egypta. Stará ríša Moc panovníkov v krajine bola stabilná a mnohí z nich podnikali vojenské výpravy do susedných oblastí. Ich cieľom bolo predovšetkým získať drahé kovy z Núbie alebovojnových zajatcov, ktorí slúžili ako otroci v palácoch panovníka či chrámoch ako chrámoví služobníci. Panovníci nazývaní faraóni si začali stavať mohutné hrobky v tvare ihlanov – pyramídy. Najstaršiu pyramídu si dal postaviť faraón Džóser z 3.dynastie. Má tvar šiestich, postupne sa zmenšujúcich stupňov postavených na seba, preto sa nazýva stupňovitá. Najväčšie pyramídy si však dali postaviť panovníci 4. dynastie– Chufu, Rachef a Menkaure (grécki historici v staroveku ich nazývali Cheops– v staroveku bola jeho pyramída považovaná za jeden zo siedmich divov sveta,Chefren a Mykerinos) pri mestečku Gíza neďaleko Káhiry. Koncom Starej ríše sa oslabovala centrálna moc panovníka na úkor rastúceho vplyvu veľmožov, ktorí spravovali jednotlivé nomy (správne oblasti, kraje). To viedlo k hlbokej hospodárskej kríze a povstaniu chudobných Egypťanov v Dolnom Egypte.V krajine nastal chaos a hladomor. Južné oblasti boli ušetrené odt ýchto povstaní a postupne sa tam upevnilo postavenie vládcov v meste Téby, ktorí vytvorili 11. dynastiu. Stredná ríša Panovníci z Téb zaviedli v krajine poriadok, obnovili výstavbu zavlažovacích kanálov. Dôležitou poľnohospodárskou oblasťou sa stala rozsiahla oáza Fajjúm, kde sa pestovalo obilie zásobujúce celú krajinu. Hlavným mestom sa stal Ictavej. Rozvíjal sa diaľkový obchod, rozkvitali remeslá a umelecká tvorba. Panovníci postupne zlomili moc rodových náčelníkov v jednotlivých nomoch a na ich miesta boli dosadzovaní kráľovi verní úradníci, ktorí získali svoje postavenie vlastnými schopnosťami, a nie na základe rodových vzťahov. Od polovice 17.storočia p. K .začali z východu prenikať do Egypta kočovné kmene, ktorým Egypťania dali meno Hyksósovia. Mali nové zbrane – šable a silné luky - a oslabili moc faraónov natoľko, že krajina sa rozpadla na niekoľko častí. Až po sto rokoch ich tébski panovníci vyhnali z krajiny a opätovne zjednotili Egypt. Nová ríša Obdobie18. – 20. dynastie predstavuje tretí vrchol staroegyptských dejín. Krajina bola zjednotená a noví panovníci rýchlou pevnili svoju moc. Väčšina našich poznatkov o starom Egypte sa spája práve s Novou ríšou. Za vlády ThutmosaIII. (1490– 1436 p. K.) Egypt dosiahol svoj najväčší rozsah. Hlavným mestom boli v tomto období Téby, kde bol aj najväčší chrám boha Amona. Bol bohom vzduchu a plodnosti a v období Novej ríše sa jehokult stal štátnym náboženstvom. Jeho kňazi mali obrovskú moc v krajine, kontrolovali rozsiahle územia, vyberali dane, riadili vnútornú i zahraničnú politiku. Ich moc sa pokúsil zlomiť AmenhotepIV.(1365 – 1347 pred Kr.), ktorý založil nové mesto Achetaton, kam sa presťahoval i so svojou rodinou a celým panovníckym dvorom. Zmenil si meno na Achnaton. Namiesto kultu boha Amona začal presadzovať kult boha Atona – Slnečného kotúča. Jeho manželkou bola Nefertiiti, pokladaná za jednu z najkrajších žien staroveku. Nový faraón Tutachnaton (na trón nastúpil ako 9 ročný) sa musel znova presídliť do Téb a zmeniť si meno na Tutanchamon(vládol 1346 – 1336 pred Kr.). Jeho hrobku sa podarilo nájsť Howardovi Carterovi. Poslednými významnými panovníkmi Egypta boli panovníci 19. a 20.dynastie Ramesseovci. RamesseII.(1290 – 1224 pred Kr.) viedol ďalšie výbojné vojny, dosiahol veľa značných vojenských úspechov, ale po nerozhodnej bitke s Chetitmi pri meste Kadeš v Sýrii, uzavrel v roku 1285 p. K.s chetitským kráľom mierovú zmluvu. Neskoré obdobie Okolo roku 1085 p. K. nastal úpadok Egypta. Neskôr Egypt obsadili Núbijčania a Peržania, v roku 332p. K. sa stal súčasťou ríše Alexandra Macedónskeho. Po Alexandrovej smrti sa k moci v Egypte dostal jeho veliteľ Ptolemaios, ktorého potomkovia vládli v Egypte až do roku 30p. K., keď ho Gaius Octavius pričlenil k Rímskej ríši. Prínos Egypta pre dejiny ľudstva vznik písma si vynútili potreby každodenného života. Z jednoduchých obrázkov sa vyvinulo obrázkové písmo - hieroglyfy. Písalo sa trstinovým perom na pozliepané papyrusové zvitky atramentom z orechových šupiek. Hieroglyfy rozlúštil Francúz Jean Francois Champolion v roku 1822. Neskôr sa vyvinulo kňazské písmo – hieratické a ľudové –démotické písmo. Egypťania verili v mnohých bohov, ktorí mali telo človeka a hlavu zvieraťa napr. Anubis (šakal), Hor (sokol), Apis (býk), Bastet (mačka) a i. na určenie začiatku záplav učenci pozorovali hviezdnu oblohu a položili tak základyastronómie a kalendára, ktorý mal 365 dní rozvoj geometrie, matematiky – vymeriavanie pozemkov ... staviteľstvo – pyramídy,najstaršie stavby sveta, patria k jedinému zachovanému divu sveta, ale stavali sa aj chrámy, paláce, obrovské sochy, napr. Sfinga lekárstvo – pri balzamovaní mŕtvol získali vedomosti o stavbe ľudského tela, ktoré používali na liečenie chorôb a dokonca aj na operovanie ľudí. Poznali účinky liečivých rastlín, ale aj jedov. mumifikácia – vznikla ako odnož lekárstva, slúžila na zabalzamovanie a zachovanie tiel ľudí aj zvierat. Egypťania verili v posmrtný život, pre ktorý bolo podmienkou mumifikované telo. literatúra – písali sa bájky, povesti a rozprávky Egypťanom sa pripisuje vynález skla – získaval sa tavením piesku v meste Alexandria založili najväčšiu starovekú knižnicu sveta, ktorú však začiatkom letopočtu zničil požiar. Úlohy: 2. Ktoré mestá boli hlavnými mestami Egypta? 3.Vysvetli pojmy: mumifikácia, faraón, hieroglyfy, Aton, Sfinga. 4. Aký je prínos Egypta do dejín ľudstva?
1. Kedy a ako vznikol jednotný egyptský štát?
