Milióny rokov človeka

Pôvod človeka

Pôvod človeka zaujímal ľudí už dávno v minulosti. Názory na vznik človeka sa postupne vyformovali do 2 hlavných smerov:

1. človeka stvoril Boh – náboženský názor

2. človek sa postupne vyvinul zo živočíšnych predchodcov – vedecký názor.

V období stredoveku, keď mala cirkev veľký vplyv a moc, takmer nikto nespochybnil náboženský názor, hoci cirkev nemala pre svoje tvrdenia žiadne dôkazy. S nástupom vedecko technického pokroku vedci vytvorili vlastný, vedecký názor na vznik človeka, pričom sa opierali o dôkazy - nálezy archeológov (najmä kostrové).

Najväčšie zmeny v názore na vznik človeka prinieslo 19. storočie. Bolo to obdobie rozmachu spoločnosti, dobou náboženstva a vedy, viery a pochybností. Veľký konflikt medzi vedou a náboženstvom predstavovalo predovšetkým dielo Charlesa Darwina.

Charles Robert Darwin (1809-1882)

Charles Darwin bol synom lekára Roberta Darwina a vnukom ešte známejšieho anglického lekára Erazma Darwina. Malý Charles sa zaujímal o prírodu, zbieral nerasty, rastliny a chrobáky. Otec vybral pre svojho syna povolanie lekára, ktoré sa v rodine dedilo z otca na syna. Preto Charles odišiel do Edinburghu študovať medicínu. Po dvoch neúspešných rokoch štúdia bolo jasné, že z neho lekár nebude, a tak nahnevaný otec odporučil synovi štúdium teológie, pretože chcel aby sa stal anglikánskym kňazom.

Počas pobytu v Cambridgei sa Charles začal zaujímať o prírodné vedy a botaniku. Vďačil za to najmä profesorovi Henslowovi, ktorý odporučil mladého vedca kapitánovi Fitzroyovi. Ten sa s loďou Beagle chystal na výskumnú výpravu do Južnej Ameriky a hľadal prírodovedca na výskum zmapovaných oblastí.

Loď vyplávala v decembri 1831 z Anglicka smerom na juhozápad a pre mladého Darwina sa začala nová etapa života. Päť rokov sa plavil na lodi po oceánoch, spoznal Južnú Ameriku a mnohé ostrovy. Počas týchto rokov sa venoval práci a štúdiu zoológie, botaniky, geológie a archeológie všetkých oblastí, kde loď Beagle pristála.

Tieto roky menili aj jeho názor na vznik sveta a človeka. Pozorovaním a porovnávaním živočíchov, rastlín a prírody totiž prišiel na to, že dovtedy platná teória o nemennosti druhov nie je správna. Výsledky svojich bádaní publikoval v roku 1839 v knihe Cesta prírodovedca okolo sveta na lodi Beagle.

Darwinova cesta na lodi Beagle	portréty Ch. Darwina

Vedecká práca Ch. Darwina a evolučná teória

Po návrate z ciest sa začala Darwinova práca na teórii o vzniku človeka. Robil pokusy na rastlinách a zvieratách, písal si s významnými vedcami tej doby a všetky svoje zistenia opísal v mnohých svojich dielach. Významnejším sa stalo dielo z roku 1859 - Vznik druhov prírodným výberom. Kniha vyvrátila prevládajúci názor o vzniku druhov a ich nemennosti. Dokázala, ževšetko živé v prírode sa vyvíjalo a vyvíja a určila aj zákonitosti tohto vývoja. Vznikla 3 roky po objave kostry v Neanderovej doline, ale ešte sa nezaoberala vývojom človeka.

Kniha, ktorá zmenila pohľad na vznik a vývoj človeka vyšla v roku 1871 - Pôvod človeka a pohlavný výber a bola pokračovaním diela o vzniku druhov. Stala sa najviac diskutovanou vedeckou knihou, ktorá bola preložená do mnohých jazykov a stala sa základným vedeckým dokumentom prístupným širokej verejnosti.

Darwin v nej dokazoval príbuznosť medzi človekom, ľudoopmi a cicavcami vôbec. Uviedol mnoho dôkazov a prišiel k záveru, že „...človek je vetvou opičieho kmeňa zo Starého sveta a niektorý prastarý článok tejto skupiny dal vznik aj človeku.“ Darwin svojimi dielami ako prvý vedecky zdôvodnil evolučnú – vývojovú teóriu, ktorá dokázala, že život sa vyvíja z nižších foriem na vyššie a z jednoduchších na zložitejšie.

Reakcie na Darwinovu teóriu

Kniha Pôvod človeka a pohlavný výber vyvolala veľký ohlas a šok. Niektorí kritici odsúdili knihu a Darwinovi starí učitelia z Cambridge nad ním vyjadrili svoje sklamanie. Niekoľko teológov podporovalo teóriu Darwina. Najznámejšia konfrontácia sa uskutočnila na stretnutí Britskej asociácie pre vedecký pokrok v Oxforde. V nasledujúcej debate

Thomas Huxley - najdivší obranca evolučnej teórie odpovedal, že „...by radšej pochádzal z opice ako z kultivovaného človeka, ktorý využíva dary kultúry a vyjadrovania v prospech predsudkov a nepravdy" (existuje niekoľko verzií tohto citátu).

Mnohým sa stal Darwinow pohľad na prírodu spätý s tým, že rozdiel medzi človekom a zvieraťom neexistuje. Noviny uverejňovali posmešné obrázky a články o Darwinovi. Darwin však osobne neobhajoval verejne svoje teórie, hoci o prebiehajúcich debatách vášnivo čítal.

Keď v roku 1882 zomrel, dostalo sa mu veľkého uznania tým, že bol slávnostne pochovaný vo westminsterskom opátstve vedľa významných osobností.

karikatúry Darwina ako opice

Ďalšie dôkazy o vývoji človeka

Po úspechu Darwinovej knihy jeho prívrženci pokračovali v bádaní a vypracovali teóriu o tvorovi, ktorý už nebol zvieraťom, ale ešte nebol ani človekom. Tento „prechodný stupeň vo vývoji človeka“ začali hľadať vedci na celom svete.

Medzi významných darwinistov (prívržencov Darwina a jeho učenia) patril aj nemecký profesorErnst Haeckel, posmešne prezývaný aj „opičí profesor z Jeny“. Haeckel vo svojom dielePrirodzené dejiny stvorenia uverejnil úplný rodokmeň človeka. Všetkých predkov človeka roztriedil do 22 skupín. V prvej skupine boli jednobunkovce a v poslednej človek. Z tohto rodokmeňa sú pre nás najdôležitejšie posledné 3 stupne:

20. stupeň – ľudoopi – latinsky Anthropoides (Antropoidi)

21. stupeň – opoľudia – latinsky Pithecanthropi (Pitekantropi)

22. stupeň – ľudia - latinsky Homines (Hominidi – typ Homo)

Za svoju teóriu zožal Haeckel posmech, ale jeden vedec - Eugen Dubois - mu uveril a rozhodol sa, že objaví a predloží dôkaz o pitekantropovi - opočloveku. Kde však začať hľadanie? Podľa jednej teórie mali byť opice gibony tým hľadaným prapredkom človeka (dnes vieme, že to nebol správny názor), a tak sa profesor Dubois vydal do Indonézie. Neskôr získal podporu holandskej vlády pre svoje výskumy a presunul sa na Jávu. A práve tu našiel dlhohľadaný dôkaz o existencii pitekantropa: čeľusť s jediným zubom, časť lebky a v roku 1892 objavil pri osade Trinil stehennú kosť. To bol dôkaz existencie pitekantropa - prechodnej formy medzi človekom a ľudoopom – ako predka človeka.

E. Haeckel	E. Dubois	kosti Pitekantropa nájdené na Jáve

Po objave Pitekantropa nasledovali ďalšie. Neskôr sa ukázalo, že v skutočnosti existovalo viacero druhov predchodcu človeka – Pitekantropus, Ramapitekus, Australopitekus, cez ktorých sa človek vyvinul za milióny rokov až po dnešného človeka.

Vývoj človeka

V súčasnosti patria k predchodcom človeka typu Homo tieto 4 podtypy:

Homo habilis – človek zručný

Homo erectus – človek vzpriamený

Homo sapiens – človek rozumný

Homo sapiens sapiens – človek dnešného typu

Niektoré podtypy názvami vyjadrujú miesto svojho nálezu, napr. Steinheim, Neandertal atď.

Prehľad niektorých typov predchodcu človeka:

Úlohy:

1. Aké 2 názory na vývoj sveta existovali a v čom sa odlišovali?

2. Kto bol Ch. Darwin o čo sa zaslúžil?

3. Kto a čo našiel na Jáve koncom 19. storočia?

4. Aké typy človeka „ homo“ dnes rozoznávame (vymenuj slovenský aj latinský názov)?