Mestské štáty v Grécku

Staroveké Grécko tvorili mnohé mestské štáty a ich kolónie ležiace na pobreží Stredozemného mora. 
Grécke mestské štáty sa nazývali polis. Mestský štát zahŕňal územie mesta a jeho okolia.

Mestské štáty boli nezávislé a každý z nich mal niekoľko tisíc obyvateľov. Spočiatku vládli v mestských štátoch príslušníci aristokracie – to bol systém nazývaný oligarchia. Aristokracia zneužívala moc, čo nakoniec presvedčilo ľud, aby zaviedol nový model vlády jednej osoby – tyrana(tyran nemal dnešný význam bezcitného vládcu, znamenal samovládcu). Jedným z najlepších tyranov v Aténach bol Solón, ktorý od r. 594 pred Kristom uskutočnil viaceré reformy, umožňujúce aj chudobnejším vrstvám podieľať sa na moci a riadení štátu. Napriek tomu nepokoje pokračovali. Napokon okolo r. 500 pred Kristom zvrhli niektoré grécke mestá svojich tyranov a nastolili vládu ľudu – demokraciu. Grécka spoločnosť tak prešla viacerými zmenami od tyranie, cez oligarchiu až po demokraciu.

Medzi najvýznamnejšie mestské štáty Grécka patrili Atény a Sparta.

Atény - jeden z najvýznamnejších mestských štátov, kolíska demokracie. Demokracia v Aténach bola založená na tom, že všetci občania s výnimkou žien, otrokov a cudzincov sa mohli vyjadrovať k správe mesta. Konali tak prostredníctvom rady, ktorú tvorilo 500 občanov volených lósom na obdobie jedného roka. Každých desať dní sa najmenej 6000 občanov schádzalo na pahorku Pnyx na zhromaždení. Diskutovali o návrhoch rady a mohli ich schváliť alebo zamietnuť. Raz za rok mohlo zhromaždenie vyhostiť nepopulárnych politikov tak, že občania napísali ich mená na črepy hlinených nádob – tzv. črepinový súd

- ležali v strednej časti Grécka na polostrove Atika 
- rozvíjali sa okolo dvoch centier: okolo posvätného starého jadra Akropoly,  okolo ktorej boli chrámy a svätyne a okolo agory – centra verejného života a dôležitých budov ako napr. Diov chrám, chrám Apolóna, Metroón (chrám matky bohov), bulentérion (radnica), oltár zasvätený Dvanástim bohom 
- vznikli tu slávne gymnáziá: Akadémia Lykeion, Kynosarges 
- štát riadili úradníci - archonti (rozdelili si funkcie kráľa), tvorili zbor 9 úradníkov, boli volení na jeden rok a mali rozdelené riadiace, náboženské a vojenské funkcie
- rada starších - aristokratická rada (areopág) 
- Solón r. 593 vypracoval ústavu aténskej demokracie a obyvateľov rozdelil podľa veľkosti majetku do štyroch tried, najmajetnejší mohli zastávať úrady bez ohľadu na pôvod

- Atény boli hlavným členom Aténskeho námorného spolku
- ideálom aténskej spoločnosti boli kultúra, vzdelanie a bohatstvo.

Sparta (vojenský štát) 
- ležala na území Peloponézskeho polostrova, ktoré osídlili kmene Dórov 
- kvôli veľkému počtu otrokov – heilótov, ktorí svojim počtom niekoľkokrát prevyšovali slobodných občanov Sparty, museli byť Sparťania stále v strehu a pripravení brániť sa prípadným vzburám otrokov

- preto bol už od detstva Sparťanov povinný vojenský a športový výcvik – sparťanská výchova, typická svojou prísnosťou a tvrdým režimom 
- ideál spartskej spoločnosti – sila, vojna, úspech, najväčšia cnosť – zomrieť v boji za vlasť 
- po uplynutí povinnej vojenskej služby sa každý muž vo veku okolo 35 rokov mohol rozhodnúť, či bude naďalej vojakom alebo sa stane civilným občanom – vtedy mu štát pridelil otrokov a pozemky, 
- remeslá a obchod neboli rozvinuté a venovali sa im cudzinci nazývaní tiež aj perioklovia
- spoločenské zriadenie – oligarchické, Sparta mala dvoch kráľov volených doživotne, ktorí boli kontrolovaní úradníkmi eformi volenými na 1 rok. Všetci plnoprávni muži nad 30 r. sa schádzali na ľudovom zhromaždení, kde sa vyjadrovali k štátnym otázkam. Na výkon moci dohliadala rada starších – gerúzia 
- so štátmi na Peloponéze uzatvorila spojenecké zmluvy a vytvorili vojenský Peloponézsky spolok.

Medzi ďalšie významné štáty patrili Olympia a Delfy.

Olympia sa preslávila ako mesto Olympijských hier, zasvätených najvyššiemu bohoviDiovi. Ideálom gréckej krásy bol človek múdry a zároveň telesne krásny – tzv. Kalokagatia.

Antické olympijské hry sa konali od roku 776 pred Kristom a uskutočnili sa 283-krát.

- konali sa raz za 4 roky ako sviatky mieru, mladosti a kultúrnej jednoty starých Grékov

- súťažiť mohli iba muži, sporo odetí, aby vynikli ich vyšportované postavy

- ženy sa hier nesmeli zúčastniť, ale raz za 4 roky pre ne usporiadali súťaž v behu na počesť bohyne Héry

- športovci prinášali obetné dary soche Dia, považovanej za jeden zo siedmych divov sveta, počas celej olympiády horel olympijský oheň

- súťažilo sa v 17 disciplínach

- víťazi boli považovaní za národných hrdinov a získali vavrínový veniec, amforu naplnenú olivovým olejom a mohli si dať postaviť sochu v životnej veľkosti

- počas trvania hier bol na celom území Grécka vyhlásený mier.

Delfy boli v časoch starovekého Grécka najslávnejšou veštiarňou. Ležali na svahoch pohoriaParnas, nachádzala sa tu Apolónova svätyňa a neďaleko nej veštiareň. Gréci boli veľmi poverčiví a pred každou dôležitou udalosťou sa prichádzali poradiť o svojej budúcnosti. Vo veštiarni sa rozhodovalo o politike, vojnách aj manželstvách. Delfy boli považované za pupok sveta, pretože podľa legendy sa práve tu stretli dva orly, ktorých vypustil Zeus na východnom a západnom konci sveta. Pútnici z celého Grécka prinášali dary a prichádzali kňažku Pýtiu žiadať o radu. Kňažka v tranze vyslovovala veštby, ktoré kňazi prekladali do veršov. Zmysel veštieb si však každý musel domyslieť sám.

V Delfách sa konali aj slávne Pýtijské hry – súťaže športové, hudobné a divadelné, v ktorých súťažili mestá z celého Grécka. Koniec veštiarne nastal v 4. storočí s uzákonením kresťanstva. Cisár Teodosius ju zrušil ako symbol pohanstva.

1. Vysvetli pojmy: demokracia, tyrania, aristokracia.

2. Kde sa nachádza Akropola?

3. Opíš staroveké olympijské hry.

4.Čím sa preslávilo mesto Delfy?