Grécka kultúra

Grécko dalo svetu kultúru a umenie, ktoré sú základom dnešnej európskej vzdelanosti. Aj mnohé slová, ktoré dnes používame v našom jazyku majú grécky pôvod – politika, gymnázium, demokracia, polícia a mnohé iné. Gréci preberali kultúru od vyspelých civilizácií, s ktorými sa dostali do kontaktu. Tieto vedomosti prehlbovali a rozvíjali. Kultúrne pamiatky Grécka môžeme rozdeliť do dvoch oblastí:

1. Grécka vzdelanosť

2. Umenie starovekého Grécka

.

Grécka vzdelanosť

Gréci si uvedomovali dôležitosť vzdelania. Ideálom krásy v starom Grécku bol totiž človek telesne zdatný a zároveň vzdelaný. Zatiaľ čo Sparta podporovala najmä telesnú zdatnosť, Atény sa zamerali aj na vzdelanie. Aténske školy sa stali vzorom pre ostatné mestá. Boli súkromné, ale štát na ne prispieval. Boháči mali súkromných učiteľov. V škole sa deti učili čítať, písať, počítať, hrať na hudobnom nástroji a spievať. V gymnáziách sa okrem učenia venovali aj telesnej výchove a vojenskému výcviku, pretože hlavnou povinnosťou Grékov bola obrana ich vlasti pred nepriateľmi. Ak sa chcel niekto venovať politike, musel ovládať umenie rečníctva.

vyučovanie telesnej výchovy		hodina hudby

Grécke písmo

Gréci prebrali písmo z Fenície a upravili si ho. Grécka abeceda mala 24 znakov a stala sa základom pre latinku – abecedu, ktorá vznikla v Ríme a používa sa dodnes.

Vedy

Základy mnohých vied vznikli v najstarších starovekých štátoch a Gréci ich dopĺňali o nové poznatky. Iné vedy vznikli práve v Grécku. Veľa z týchto vedomostí a objavov využívame ešte aj dnes.

Zemepis (geografia) – Gréci boli moreplavci, ktorí na svojich námorných plavbách potrebovali mnoho poznatkov práve zo zemepisu, spoznávali pritom mnohé územia a národy, položili základy náuky o podnebiach – klíme, o povrchu Zeme, moriach a pevninách. Známym sa stal alexandrijský učenec Ptolemaios.

Astronómia – stavala na vedomostiach orientálnych štátov, Gréci nazvali vesmír kozmom a študovali jeho zákonitosti – napríklad Aristarchos zo Samu považoval za stred nášho vesmíru Slnko.

Matematika a geometria boli veľmi rozšírené, pretože ich poznatky využívali aj iné vedy. Mená a teórie slávnych gréckych matematikov sú známe aj dnes – Pytagoras, Euklides, Táles a mnohí iní.

Fyzika – venovala sa skúmaniu účinkov tepla, význame hmotnosti, mechanike. SlávnyArchimedes skúmal páku, kladkostroj a objavil archimedov zákon o váhe telesa a vytlačenej tekutine.

Dejepis (história) – základy tejto vedy položili práve v Grécku, za „otca dejepisu“ je totiž považovaný Herodotos, neskôr sa preslávili Tukydides a Xenofón.

Lekárstvo sa chápalo ako veda, slávnym sa stal Hippokrates, na počesť ktorého aj dnešní lekári skladajú hipokratovu prísahu o tom, že ich hlavným poslaním je pomáhať a liečiť všetkých chorých bez rozdielu.

Filozofia tiež vznikla v Grécku a bola to veda o myslení, v preklade jej názov znamenal „milovať múdrosť“ a mala nahradiť náboženský výklad sveta. Filozofi sa zamýšľali nad stvorením sveta, zmyslom a podstatou života a mnohými inými vecami. Najslávnejší grécki filozofi boli napríklad –Sokrates, Aristoteles, Demokritos, Platón, Epikuros a ďalší.

Sokrates	Aristoteles	Platón	Demokritos	Epikuros
Ptolemaios	Herodotos	Pytagoras	Hippokrates	Táles

Umenie starovekého Grécka

Gréci sa radi obklopovali krásnymi vecami a ich zručnosť sa stala umením. Radi sa zabávali v divadle, športovali a bývali v krásnych domoch, stavali stavby a sochy zasvetené bohom a národným hrdinom. Veľa z ich umeleckých diel dnes obdivujeme v múzeách alebo priamo v krajinách, kde vznikli. Ku gréckemu umeniu patria:

Maľby – najmä na keramike – vázach, tanieroch atď. – zobrazovali výjavy z bájí, ale aj obrazy zo života. Najobľúbenejšie farby boli čierna a zlatožltá.

Sochárstvo – sochy boli obľúbené tak, ako sú dnes obľúbené fotografie. Zobrazovali bohov, ale aj bežných ľudí. Jednou z cien pre olympijského víťaza bolo zhotovenie jeho sochy v životnej veľkosti. Grécki sochári znázorňovali dokonalé tvary ľudského tela a svojimi sochami vyjadrovali pohyb, city a vášne. Najslávnejším gréckym sochárom bol Feidias – autor sochy boha Dia, ktorá stála v chráme v Olympii a je považovaná za jeden zo siedmych divov sveta.

Feidias	Feidiov Zeus – div sveta	Vozotaj	Laokón

Básnictvo – patrilo k vzdelaniu, najslávnejšie eposy Ilias a Odysea od básnika Homéra sa povinne učili v gréckych školách (Ilias opisoval dobytie mesta Trója a Odysea putovanie hrdinuOdysea). Prednes poézie bol sprevádzaný hudobnými nástrojmi, napríklad lýrou.

Homér	Ukážka z Iliady

Divadlo – bolo najobľúbenejšou zábavou Grékov. Pre tento účel budovali divadlá pod holým nebom – amfiteátre, v ktorých sa hrali dva druhy divadelných hier - komédie (veselé) a tragédie(smutné). Námety čerpali z náboženstva alebo z histórie. Známi boli dramatici Sofokles(tragédie) a Aristofanes (komédie). V divadle sa nielen hralo, ale aj spievalo a tancovalo, herci (iba muži) nosili masky.

Herec s maskou		Divadlo v Epidaure

Staviteľstvo – používalo stavebné materiály ako vápenec a mramor. Typickým stavebným prvkom boli stĺpy – dórsky, iónsky a korintský. Stavali sa mnohé verejné stavby – chrámy, paláce, divadlá, štadióny. Dodnes mnohé stoja, napríklad na aténskej Akropole, v Delfách a podobne.

Chrám bohyne Niké	Oltár Dia v Pergamone	typy gréckych stĺpov

Význam gréckej kultúry

Grécke umenie je vrcholom starovekého umenia. Na jeho základoch vzniklo neskôr umenie rímske, či renesančné. Grécki umelci boli veľmi vážení a vysoko postavení. Ich krásne diela obdivujeme a učíme sa z nich aj dnes.

Úlohy:

1. Aké predmety sa vyučovali v gréckych školách?

2. Vymenujte slávnych gréckych učencov.

3. Aké druhy umenia sa rozvíjali v Grécku? Vymenujte slávnych umelcov!

4. Čo vieš o gréckom divadle?