V krajine kráľa Artuša

Krajinou kráľa Artuša nazývajú Britské ostrovy, respektíve Anglicko, ktorého dejiny sú bohaté na udalosti, vojny a osobnosti.

Osídlenie

Okolo roku 700 p. K. začali postupne prichádzať na územie Britských ostrovov Kelti. Na prelome letopočtov si Keltov podrobili Rimania (ako prvý to bol Julius Caesar), ktorí založili provinciuBritániu (odtiaľ pochádza pomenovanie Britských ostrovov). Rimania šírili medzi Keltmi svoju kultúru, latinský jazyk, budovali nové mestá – napr. Londýn. Aj keď sa Rimanom podarilo dobyť juh Británie, zo severu na nich stále útočili Kelti, preto dal cisár Hadrián postaviť val (kamenný múr) siahajúci od rieky Humber až po rieku Severn. Bol dokončený roku 122 a jeho zvyšky stoja dodnes. Nadvláda Rimanov v Británii trvala až do 5. storočia.

Bohatstvo a dobré poľnohospodárske podmienky na ostrovoch lákali germánske kmene, ktoré od začiatku 5. storočia prichádzali na územie Veľkej Británie. Okolo roku 430 sa tu začali trvalo usadzovať. Pochádzali zo severnej Germánie a Škandinávie a delili sa na tri najvýznamnejšie kmene:

Anglovia (odtiaľ názov Anglicko) osídľovali juh a stred územia

Juti osídľovali oblasť okolo Kentu

Sasi osídľovali stred územia medzi osadami Anglov a Jutov.

O udalostiach z tohto obdobia nevieme veľa a sú zahalené tajomstvom, lebo boli spísané mníchmi a kronikármi žijúcimi o niekoľko storočí neskôr. Sasi rozdelili krajinu na grófstva, na čele ktorých bol gróf, zlepšili úroveň poľnohospodárstva a obyvateľstvo sa začalo deliť na jednotlivé vrstvy. Na čele spoločnosti bol kráľ, potom grófi, veľkostatkári a vojenskí velitelia. Najnižšie postavenie mali roľníci. V krajine bolo postupne zavedené kresťanstvo, hoci veľa obyvateľov ešte vyznávalo keltské náboženstvo.

Kráľ Artuš

Postava Artuša, alebo aj Arthura je spojovaná s reálnou postavou z histórie. Žil okolo doby príchodu kresťanstva na ostrovoch Veľkej Británie, okolo rokov 400 – 500 (žiaľ, nevieme to presne).

Podľa legendy bol Artuš príbuzný anglického kráľa. Dobrý čarodejník Merlin (proti nemu stále bojovala zlá čarodejnica Morgana) ho dlho hľadal po celom kraji, aby nastolil pokoj a mier v Anglicku. Ako dôkaz, že je pravým kráľom Anglicka, vytiahol meč Excalibur zo skaly. Tento meč mohol vytiahnuť iba človek s právoplatným nárokom panovať Anglicku. Keď presvedčil rytierov okrúhleho stola (okrúhly stôl preto, lebo za ním si boli všetci rovní, nikto nesedel za vrchom stola) o pravosti Excalibru kúzlom, začal postupne budovať svoje legendárne hradné mesto Camelot.Bolo to mesto, kde vládla spravodlivosť a zákon. Artuš sa vydal hľadať svätý grál, ale chcel nájsť niekoho, kto by ochraňoval jeho manželku Guinewru a syna Mordreda. Bol to rytier Lancelot,ktorý sa za Artušovej neprítomnosti zaľúbil do jeho manželky. Keď sa Artuš vrátil, dozvedel sa o tom a podľa zákona bol nútený svoju nevernú ženu osúdiť na smrť. V poslednej chvíli ju však Lancelot zachránil a spolu utiekli. Mordred vyhlásil vojnu svojmu otcovi a tá sa skončila smrťou oboch.

V skutočnosti - podľa nemnohých historických dokladov – bol Artuš (Arthur) pravdepodobne príslušník pôvodného obyvateľstva. Uznával keltských bohov. Historicky je existencia takejto postavy v dejinách naozaj doložená. Tento „niekto“ bojoval s germánskymi a anglo-saskými nájazdníkmi. Meno Arthur sa mohlo preto vyvinúť aj zo škótskeho slova Art. Tejto teórii však chýba Camelot. Dnes sa vedci dohadujú, kde sa Camelot mohol nachádzať. Môže to byť mestečkoGlastonbury na juhu Británie, alebo malá bývalá rímska pevnosť Camelodonum, alebo Cadbury.Existuje však aj teória, že Artuš bol pôvodom Riman. Táto záhada teda ostáva stále neodhalená.

Kráľ Artuš

Rytieri okrúhleho stola

Hrad Camelot

Vikingovia

Prvý raz sa na anglickom pobreží objavili koncom 8. storočia. Okrádali a zabíjali obyvateľstvo (alebo ho brali do otroctva) v osadách na pobreží, ale ich cieľom boli hlavne kláštory (Vikingovia ešte neboli kresťania, vyznávali staré severské náboženstvo). Postupne ostávali v Anglicku dlhšie, v roku 842 dobyli Londýn a postupovali ďalej. Najsilnejším saským kráľovstvom v tomto období bol Wessex a jeho vládcom bol Alfréd Veľký, ktorý v roku 871 vyhral bitku proti Vikingom a podarilo sa mu zjednotiť zvyšok Anglicka.

V roku 1066 ostala krajina bez kráľa. O trón bolo veľa uchádzačov spomedzi anglickej a normanskej šľachty, dánsky kráľ Harold, ale najvačšie nároky si robil Viliam (neskôr Viliam Dobyvateľ), vojvoda z Normandie (na severe Francúzska). William pristál v Anglicku so svojou armádou v roku 1066 - v bitke pri Hastingse utrpela Haroldova armáda strašnú porážku, sám Harold padol v boji a Viliam bol korunovaný vo Westminsteri (katedrála bola korunovačným miestom anglických kráľov) za nového kráľa. Dejiny Anglicka a Francúzska sa začali prelínať a boli plné konfliktov. Príčinou bolo to, že francúzski králi považovali anglických panovníkov za svojich vazalov a vyžadovali od nich podriadenosť. To anglickí panovníci odmietali, a preto o vojny nebola núdza.

Plantagenetovci

V 12. storočí nastúpil na anglický trón francúzsky rod Plantagenetovcov – kráľ Henrich II. Jeho ríša siahala od škótskych hraníc až po Pyreneje. Vo Francúzsku vlastnil viac pôdy ako tamojší kráľ, hoci bol stále jeho vazalom. Jeho syn Richard sa v roku 1189 stal kráľom – pre jeho odvahu a statočnosť ho nazývali Richard I. Levie Srdce. Bol to populárny kráľ, napriek tomu, že v Británii strávil len málo času a takmer vôbec neovládal angličtinu (rozprával po francúzsky). Najskôr sa zúčastnil križiackej výpravy do Svätej zeme, neskôr bol zajatý rakúskym vojvodom a trvalo takmer dva roky kým Angličania za neho zaplatili výkupné. Po jeho smrti v roku 1199 sa vlády ujal jeho brat Ján Bezzemok.

Veľká listina slobôd

Ján Bezzemok bol slabý panovník. Keď v roku 1204 francúzsky kráľ napadol Normandiu, Ján nebol schopný ubrániť svoje územia a prišiel o ne - preto ho nazvali Bezzemok. Šľachtici sa búrili a kráľ stratil svoju autoritu. Ján bol nútený podpísať s nimi dohodu. Vydal Veľkú listinu slobôd(1215) - symbol občianskej slobody. Zväčšila práva slobodných občanov a šľachte dala nové privilégia. Okrem iného kráľ nesmel bezdôvodne zvyšovať dane. Odvtedy feudálny systém upadol a kráľ už nemal neobmedzenú moc, lebo šlachtici mohli argumentovať touto listinou. Predstavitelia šľachty a cirkvi založili Veľkú radu (parlament).

Ján Bezzemok a jeho pečať naVeľkej listine slobôd

Richard I. Levie Srdce

Úlohy:

1. Aké národy osídľovali Britské ostrovy?

2. Kto bol Viliam Dobyvateľ a kedy ovládol Anglicko?

3. Vymenuj 3 kráľov z rodu Plantagenetovcov.

4. Čo je Veľká listina slobôd?