Po stopách Vikingov

Pôvod

Vikingovia pochádzali z území dnešného Dánska, Nórska a Švédska.

Pôvod tohto mena je neznámy. Anglosaské kroniky ich označujú ako Dáni, franské ako Normani(od slova northmen - severania). Dnes ich delíme na dánskych, nórskych a švédskych Vikingov.

Spôsob života

Drsné prírodné podmienky na severe Európy a blízkosť mora formovali život Vikingov. Venovali sapoľnohospodárstvu, rybolovu a lovu, remeslám a obchodovaniu. Razili vlastné mince zo zlata a striebra. Vytvorili účinný systém spravovania krajiny a spôsoby vlády. Príslušníci miestnych spoločenstiev sa stretávali na zhromaždeniach - ting, kde hlasovaním riešili právne otázky a súdili zločincov (tí sa mohli stať otrokmi na roľníckych usadlostiach v Škandinávii alebo ich mohli predať do cudziny). Rodiny žili zväčša v dlhých domoch obdĺžnikového pôdorysu. Ohniská vo vnútri slúžili na varenie, ale aj ako zdroj tepla a svetla. Priamo v usadlosti bývala kováčska dielňa, kde sa vyrábali železné nástroje. Počet obyvateľstva rástol, pôda už nestačila pre všetkých, a tak okolo roku 800 mnohí odvážlivci opúšťali domovy a hľadali nové územia. Útočili na pobrežia Británie, Írska a Francúzska. Vikingskí obchodníci podnikali dlhé plavby cez neznáme moria, na ktorých objavili nové územia a otvorili nové obchodné trasy. Obchodovali s celou Európou i západnou Áziou, podnikali prvé známe plavby na Island, do Grónska a Severnej Ameriky. Ich bojovníci drancovali cudzie pobrežia - najmä Británie, Francúzska a severozápadnej Európy, kde sa potom mnohí usadili natrvalo.

Lode

Vikingovia boli výborní moreplavci a najlepší stavitelia lodí v Európe.

Vlastnili rýchle a dlhé lode s nízkym ponorom, ktoré im umožňovali rýchlo a prekvapivo udrieť z mora i z rieky a pristáť s nimi aj mimo prístavu. Boli zdobené dračími hlavami, preto ich nazývalidračie koráby (drakkary) - drak bol symbol sily. Plachtou na stožiari sa zvyšovala rýchlosť. Asi roku 800 zaviedli Vikingovia kýl, základný nosník kostry lode, ktorý zvýšil stabilitu plavidla na rozbúrenom oceáne. Vikingské typy lodí: vojnové lode - langskipy, lode na ďaleké cesty, obchodné lode - knary a kráľovské jachty na slávnostné plavby pri pobreží a v pokojných vodách.

Vikingské výpravy

Za začiatok vikingských výprav sa považuje rok 793, kedy nórski Vikingovia spustošili kláštor Lindisfarne na pobreží Northumbrie. Výpravy možno rozdeliť do troch období:

Prvé obdobie (1. polovica 9. storočia) - živelné výpravy menšieho rozsahu. Vďaka obrannému systému postavenému Karlom Veľkým sa podarilo ešte na niekoľko desaťročí odvrátiť vikingské nájazdy na severných brehoch Franskej ríše, no od 40. rokov 9. storočia sa začali mohutné vpády.

Druhé obdobie (2. polovica 9. storočia - 10. storočie) - organizované výpravy na čele s najvyššími šľachticmi alebo členmi kráľovských rodov. Ako vojnová korisť sa na sever dostávalostriebro (ozdoby alebo mince), ktoré bolo v Škandinávii najviac cenené a preto bolo nájdené v stovkách pokladov v celej Škandinávii.

Tretie obdobie (prelom 10. a 11. storočia) - vikingské výpravy splývajú s rozpínavosťou škandinávskych kráľovstiev. Éra Vikingov skončila v roku 1066, keď sa v známej bitke pri Hastingse stretlo vojsko anglického kráľa Harolda Godwina s normanskými bojovníkmi Wiliama Dobyvateľa. V krvavom boji zvíťazili Wiliamove oddiely. S postupným rozširovaním kresťanstva od 2. polovice 10. storočia do 12. storočia sa Škandinávia začlenila medzi ostatné stredoveké štáty a stratila svoj vikingský charakter.

Osídľovanie nových území

Nórski Vikingovia osídlili Orkneje, Shetlandy, Faerské ostrovy, Island a Grónsko. Z Grónska sa dostali až do Ameriky – nazvali ju Vinland, podľa hrozna, ktoré tam divo rástlo. Okrem toho sa podieľali na výpravách dánskych Vikingov.

Dánski Vikingovia sa zmocnili východnej polovice Anglicka, iné ich oddiely sa preplavili po rieke Seine do Paríža, ďalšie do Írska.

Švédski Vikingovia (Variagovia), už v 7.-8. storočí ovládali určité oblastivýchodného Pobaltia (Grobiňa), prenikali ako obchodníci po riekach do východnej Európy, kde sa stretávali so slovanskými a arabskými kupcami (napr. na Volge), alebo sami zachádzali až do Byzantskej ríše (boli telesnými strážcami byzantských cisárov) a arabského sveta. Časť ich viac-menej ovládla časť Ruska až po Kyjev a z Čierneho mora napadli Konštantínopol. Vtrhli aj na moslimský Pyrenejský polostrov a hlboko do Stredozemia. Podľa západných historikov súVariagovia zakladateľmi štátu východných Slovanov - Kyjevská Rus, podľa ruských historikov to však nie je pravda. Názov variag pochádza pravdepodobne z ruského slova vrag – nepriateľ.

Vikingskí bojovníci

Hlavnou útočnou silou Vikingov bola pechota. Diví barbari, ktorí nepoznali strach, vzbudzovali v Európe veľký rešpekt. Hoci boli Severania v priemere len asi 170 cm vysokí, relatívne malú výšku nahrádzali bojovnosťou a perfektným ovládaním meča, sekery a kopije. V ich šíkoch navyše bojovali aj tzv. berserkovia, šialení psychopati, vyznačujúci sa nesmiernou silou a brutalitou. Spoznať ich nebolo vôbec ťažké. Berserkovia totiž pohŕdali brnením, do boja sa vrhali buď nahí alebo odetí do medvedích či vlčích kožušín a s obrovským krikom, oháňajúc sa bojovou sekerou. Kroniky uvádzajú, že títo šialenci v extáze pred bojom hrýzli svoje meče či sekery a vstupovala do nich nadľudská sila. Vikingskí náčelníci si berserkov veľmi cenili, pretože už len ohľad na nich často na smrť vystrašil nejedného rytiera.

Náboženstvo

Vikingovia uznávali mnohých bohov, najvyšším bol Odin

Podľa legiend, hrdinská smrť na bojisku zaručovala Vikingom cestu do neba, ktoré volali Valhalla. Tam sa v spoločnosti krásnych bojovníčok valkýr pretekali vo vyratúvaní svojich hrdinských činov, hodovali a čas si krátili vzájomnými súbojmi. Na všetko dozeral najvyšší boh Odin. Bežne mu prinášali ľudské obete.

Runy

Slovo runa – v staroškandinávskom jazyku ako aj v starej angličtine znamenalo záhadu či tajomstvo. Runy fungujú na princípe vyžarovania energie, a tú potom šíria okolo seba. Ich liečebné, ochranné i regeneračné účinky sú vedecky dokázané. Runové kocky sa dnes používajú na veštenie alebo ako hra, podobná šachu.

Runové písmo

Podľa legendy daroval runové písmo ľuďom Odin. Vikingovia sa k runovému písmu správali s veľkou úctou a verili, že má magickú silu. Runy sú väčšinou vytesané do kameňa, ale nachádzajú sa aj na kostiach, rohovine, dreve a na predmetoch dennej potreby. Obchodníci runovým písmom zapisovali záznamy o predaji tovaru. Bojovníci zdobili svoje zbrane runami a verili, že budú v boji silnejší a nepriateľské šípy sa im vyhnú. Básnici - skaldi ospevovali boje a hrdinstvá, ale rozprávali aj legendy o bohoch, či už o Odinovi, či o vládcovi oblohy Thorovi. Mnohé z príbehov boli spísané, a tak vznikli ságy – hrdinské piesne. Väčšina ság bola spísaná na Islande.

Runovú abecedu, nazývanú futhark podľa prvých šiestich znakov, tvorilo 24 znakov. Neskôr bola upravená na 16 znakov.

Úlohy:

1. Predkovia ktorých dnešných národov boli Vikingovia?

2. Aké lode používali Vikingovia?

3. Ktoré územia dobili a objavili Vikingovia počas svojich výprav?

4. Vysvetli pojmy: runy, sága, Odin.