Otec vlasti“ – Karol IV.
Po vymretí Přemyslovcov sa rozpútali boje o moc v Čechách. Počas 4 rokov od smrti Václava III. sa na tróne vystriedali Rudolf Habsburský a Henrich Korutánsky. Nespokojná šľachta si však v roku 1310 vybrala nového panovníka - Jána Luxemburského, prezývaného „kráľ cudzinec“, pretože väčšinu svojho života strávil na vojenských výpravách v cudzine. Luxemburgovci na českom tróne Prvým z rodu Luxemburgovcov na českom tróne bol Ján Luxemburský (1310-1346), ktorý vyrastal na francúzskom kráľovskom dvore. Oženil sa s dcérou Václava II. Eliškou Přemyslovnou, ale toto manželstvo nebolo šťastné. Narodilo sa z neho 7 detí, z ktorých najslávnejším sa stal syn Václav (neskorší Karol IV.) Ján Luxemburský, nazývaný aj Slepý, pretože na sklonku života úplne prišiel o zrak, bol český kráľ (1310 - 1346), luxemburský gróf (od 1308) a dočasne aj poľský kráľ (1310 - 1335). Ján Luxemburský Karol IV. Václav IV. Karol IV. Karol IV. Luxemburský (1316-1378) sa narodil ako prvorodený syn (pokrstený menom Václav) v manželstve českého a poľského kráľa Jána Luxemburského a českej kráľovnej Elišky Přemyslovny. Počas svojho života získal mnohé vladárske tituly - bol luxemburský gróf, moravský markgróf, rímsky kráľ, český kráľ, lombardský kráľ, rímskonemecký cisár (korunovaný 5. apríla 1355 v Ríme) a arelatský kráľ. Detstvo Návrat do Čiech Karol – český kráľ 26. augusta 1346 sa pri dedine Kreščak na severe Francúzska strhla bitka, v ktorej zahynul aj český kráľ Ján Luxemburský. Jeho syn Karol sa stal po otcovej smrti novým českým kráľom. Karol IV. – rímsky cisár 5. apríla 1355 v svätopeterskej bazilike v Ríme prijal z rúk pápežského legáta kardinála Pierra de Colombiers cisársku korunu. Spolu s Karolom bola korunovaná i jeho manželka Anna Svídnická. Až od tohto okamihu sa Karol oficiálne nazýval Karolom Štvrtým. Obdobie po prijatí cisárskeho titulu znamenalo pre cisára upevňovanie si svojej moci. Ríšske zákony boli od roku 1400 pomenované podľa cisárskej pečate Zlatá bula Karola IV. (1356). Manželky a deti Karol IV. bol ženatý štyrikrát a bol otcom 12 detí. 2. manželka Anna Falcká mu porodila syna Václava, ktorý ako ročný zomrel. 3. manželkou sa stala Anna Svídnická. Spolu sa im narodili tri deti - Eliška (Alžbeta), neskorší rímsky a český kráľ Václav IV. a chlapec, ktorý zomrel po narodení spolu s matkou. 4. a poslednou manželkou sa stala Alžbeta (Eliška) Pomoranská, s ktorou mal šesť detí, ale len tri sa dožili dospelosti - Anna, neskorší cisár a český a uhorský kráľ Žigmund Luxemburský a Ján (Zhořelecký). Najvýznamnejšie pamiatky a význam Karolovej vlády Karol IV. Luxemburský bol najvýznamnejším európskym panovníkom neskorého stredoveku. Jeho vláda bola rozkvetom Českého kráľovstva - český štát sa dostal na vrchol politického, sociálneho a kultúrneho života. Praha sa v druhej polovici 14. storočia stala najväčším mestom ríše (mala 40 000 obyvateľov) a Pražský hrad bol nakrajším panovníckym sídlom svojej doby. Aj preto bol už krátko po svojej smrti označený cisár Karol IV. titulom „Otec vlasti“ a dodnes patrí k najvýznamnejším osobnostiam českých dejín. Medzi jeho najväčšie pamiatky patria: 1. Založenie Karlovej univerzity – najstaršej v strednej Európe (1348). 2. Stavba Karlovho mosta, Katedrály sv. Víta, prestavba Pražského hradu, stavba hradu Karlštejn. 3. Založenie Nového Mesta pražského (zakladacia listina vydaná 8. 3. 1348), neskôr boli na počesť Karola IV. pomenované aj Karlove Vary. 4. Karol IV. začal raziť v roku 1347 Zlaté dukáty s vyobrazením mladého kráľa s českou korunou, po roku 1355 bol vystriedaný dukátom s portrétom panovníka s cisárskou korunou. Dukát Karola IV. bol prvou portrétnou mincou vydanou nielen v Čechách, ale aj v strednej Európe. 5. Podpora gotiky – umenia a staviteľstva – majstri Matej z Arrasu, Peter Parléř, Majster Theodorik, Beneš Krabice z Weitmile. 6. Do Čiech priniesol z Francúzska vínnu révu – odtiaľ aj názov časti Prahy – Vinohrady. 7. Karol IV. bol veľmi vzdelaný - hovoril a písal piatimi jazykmi (latinsky, francúzsky, česky, nemecky a taliansky) a známy bol aj svojou literárnou činnosťou; všetky diela písal v latinčine, do češtiny boli preložené ešte počas jeho života - napr. Vita Caroli (Karolov život) - vlastný životopis - je prvou autobiografiou v českej literatúre napísanou samotným českým panovníkom, Majestas Carolina (Karolov majestát) - zemský zákonník, Život svätého Václava, Výklady a naučenia duchovné a niekoľko právnických a teologických spisov. Položenie základného kameňa „Karlovho mosta“ Korunovačné klenoty českých kráľov Pražský hrad Chrám sv. Víta Hrad Karlštejn Úlohy: 1. Čo vieš o rodičoch a detstve Karola IV.? 2. Aké panovnícke tituly mal Karol IV.? 3. Vymenuj najznámejšie pamiatky, ktoré po sebe zanechal Karol IV. 4. Ako sa volali synovia Karola IV., ktorí boli českými kráľmi?
Ďalší Luxemburgovci na českom tróne boli Karol IV. a jeho dvaja synovia -Václav IV. a Žigmund Luxemburský.
Od siedmych rokov bol vychovávaný na francúzskom kráľovskom dvore Karola IV. Pekného.Počas svojho francúzskeho pobytu prijal (ako birmovné meno) meno svojho kmotra, kráľa Karola IV. Od toho času používal výlučne meno Karol. Vzdelával sa na parížskej univerzite Sorbonne. Roky strávené vo Francúzsku a jeho kultúrnom prostredí zanechali na Karolovej osobnosti veľký vplyv. Hlavným zmyslom štúdia na univerzite, ale i celého francúzskeho pobytu bola Karolova príprava na štátnické poslanie.
Po návrate do Čiech ho otec v roku 1334 menoval moravským markgrófom a zveril mu vládu v Čechách ako svojmu nástupcovi. Súčasne tento titul znamenal trvalý podiel na vláde kráľa Jána Luxemburského v Čechách. Na rozdiel od Jána Luxemburského pociťoval Karol potrebu splynúť s rodnou krajinou a pochopiť ju. Po krátkom pobyte v Prahe začal prestavbu kráľovského paláca. Vzorom mu bol palác francúzskych kráľov Ile de la Cité v Paríži, kde istý čas vyrastal. Karol sa usiloval o nápravu pomerov v krajine a odstraňoval následky otcovej nerozvážnej politiky.
Slávnostná korunovácia za českého kráľa v roku 1347 sa uskutočnila na Pražskom hrade a vykonal ju český metropolita Arnošt z Pardubíc.
Postupne boli potvrdené privilégiá Českého kráľovstva. Ku krajinám Českej koruny patrilo České kráľovstvo, Moravské markgrófstvo, Olomoucké biskupstvo, Opavské vojvodstvo, aj sliezske kniežatstvá a Horná Lužica; od roku 1368 Dolná Lužica a od roku 1373 Brandenbursko.
Ďalší cieľ, ktorý si Karol vytýčil, bolo zvolenie najstaršieho syna Václava IV. rímskym kráľom a vyriešenie dedičskej nástupnosti, ktorá rozdelila dedičské práva medzi troch Karolových synov (Václava, Žigmunda a Jána). Karol IV. zomrel v roku 1378 a je pochovaný v kráľovskej hrobke, v Katedrále (Chráme) sv. Víta na Pražskom hrade.
1. manželka, ešte počas jeho francúzskeho pobytu, bola Blanka z Valois, s ktorou mal dve dcéry – Margarétu a Katarínu.
