O našom západnom susedovi
Náš najbližší západný sused je Česká republika a jej dejiny boli v niektorých obdobiach spoločné s dejinami Slovákov. Česi a Slováci majú rovnaký pôvod – patria k západným Slovanom. Spoločná história Čechov a Slovákov sa skončila v roku 1992, pretože od 1. 1. 1993 začali existovať 2 samostatné štáty – Česká republika a Slovenská republika. Najstaršie dejiny Čechov – raný stredovek Na Moravu a do Čiech prichádzali prví Slovania z východu približne v druhej polovici 6. storočia. V tom čase tu sídlili zvyšky predchádzajúceho germánskeho obyvateľstva a Slovania sa usadili vedľa germánskych osád, v úrodných nížinách okolo Labe, Ohře a dolného toku Vltavy. O príchode Slovanov do Česka neexistujú písomné správy. Svedectvo o ňom sa dochovalo iba v rozprávaní, ktoré až po stáročiach zaznamenal a literárne spracoval Kosmas. Vierohodnejšie informácie podávajú archeologické nálezy. V roku 623 vznikla Samova ríša. Jadro ríše sa nachádzalo v oblasti dolného Pomoravia (južná Morava, Dolné Rakúsko, juhozápadné Slovensko, časť Maďarska), neskôr do nej patrili aj Čechy, Lužice a možno aj Korutánsko. Nešlo o skutočný štát, ale o nadkmeňový zväz. Po Samovej smrti sa jeho ríša rozpadla a o českom území nemáme potom asi 130 rokov žiadne písomné správy až do obdobia, kedy tu vznikol skutočný štát -Moravské kniežatstvo. Čechy (presnejšie „Bohemia“) sa prvýkrát spomínajú až roku 788 v súvislosti so zriadením „Českej marky“. Predkovia Čechov v tom čase žili pravdepodobne v podobe viacerých kmeňov a jeden z kmeňov sa nazýval Čechovia. Neskôr (v 9.-10. storočí) sa tomuto kmeňu podarilo ostatné kmene zjednotiť pod svoju nadvládu a zjednotené kmene prevzali jeho meno. Zjednotené kmene obyčajne nazývame „Česi“, hlavný kmeň naopak „Čechovia“. Veľká Morava Na území dolného Pomoravia vzniklo v 8. storočí Moravské kniežatstvo, prvý známy štát na území dnešného Česka. Roku 833, keď si Moravské kniežatstvo pripojilo susedné Nitrianske kniežatstvo (ležiace na území dnešného Slovenska a severného stredného Maďarska) vznikol štát nazývaný Veľká Morava (Veľkomoravská ríša). Prvým známym moravským (od roku 833 veľkomoravským) panovníkom bolo knieža Mojmír I. a podľa neho sa dynastia nazývalaMojmírovci. Od konca 9. storočia patrilo české územie do Veľkej Moravy a na Svätoplukovom dvore prijalo krst české knieža Bořivoj. Po Svätoplukovej smrti (roku 895) sa Česi odtrhli od Veľkej Moravy a začali si budovať vlastný štát. Český štát za Přemyslovcov Začiatky českého štátu sú späté s rodom Přemyslovcov - jediným českým vládnucim rodom. Svoj pôvod odvodzovali od bájnych predkov Přemysla Oráča a kňažnej Libuše. V 9. storočí Česi bojovali za nezávislosť s Franskou/Východofranskou ríšou. Prvým přemyslovským kniežaťom, o ktorom sa dochovali písomné záznamy, bol Bořivoj I. (852 - 888/889). Bořivoj sa v 80. rokoch 9. storočia dal spoločne so svojou ženou Ludmilou pokrstiť pravdepodobne osobne arcibiskupom Metodom na Veľkej Morave. Asi od roku 885 sídlil na hradisku Levý Hradec, kde nechal vybudovať prvý kresťanský kostol – rotundu sv. Klimenta a odkiaľ ovládol vltavskú kotlinu. Za vlády Bořivojovho syna Spytihněva I. (vládol 894-915) boli položené základy Pražského hradu, kam sa presídlil knieža so svojou družinou z Levého Hradca. Praha sa stala centrom vznikajúceho českého štátu. Za skutočného zakladateľa českého štátu je dnes považovaný Boleslav I. (vládol 935 - 967 alebo 972), ktorý vládol po zavraždení svojho staršieho brata - kniežaťa Václava (ten bol zavraždený údajne na pokyn Boleslava a po smrti sa Václav – pomenovaný na svätého - stal patrónom Čiech). Na dobytých územiach nechal Boleslav stavať hrady, do ktorých dosadzoval svojich správcov a vojenské posádky. Prostredníctvom tejto hradskej správy pevne ovládal a riadil celú krajinu. Počas vojenských výbojov k Čechám pripojil Sliezsko, Krakovsko a Moravu. Jedinými pánmi zjednotených Čiech sa přemyslovské kniežatá stali až roku 995 po vyvraždení konkurenčného rodu Slavníkovcov. Kráľovský titul – dedičný - získali české kniežatá až v roku 1212, keď nemecký kráľ Fridrich II. udelil Přemyslovi Otakarovi I. (1197 – 1230) listinu – Zlatú bulu sicílsku. Medzi významných kráľov z rodu Přemyslovcov patrili: Jeho nástupcom sa stal 12 ročný syn Václav II. (1283-1305). Bol veľmi schopným panovníkom. Podriadil si neposlušnú šľachtu a upevnil hospodárstvo, v čom mu pomohlo aj objavenie bohatých nálezísk striebra v Kutnej Hore. V kutnohorskej mincovni dal raziť hodnotné strieborné mince –„pražské groše“, ktoré sa stali celoeurópskym platidlom. V roku 1300 bol korunovaný zapoľského kráľa. Uhorský trón po vymretí Arpádovcov získal pre svojho syna Václava III. Bazilika sv. Juraja na Pražskom hrade, Přemyslovci boli jedinou domácou českou dynastiou. Po nich vládli v Čechách a na Pražskom hrade len vládcovia z iných krajín. Za 400 rokov vládnutia Přemyslovcov sa stalo Česko prekvitajúcou stredoeurópskou krajinou s bohatým hospodárstvom. Vďaka výbojnej politike rozšírili hranice Čiech o priľahlé územia. Položili základy pre ďalší rozkvet Prahy ako hlavného mesta Čiech. Prehľad panovníkov z rodu Přemyslovcov Úlohy: 1. Čo vieš o najstarších ranostredovekých dejinách Čiech? 2. Aký bol pôvod Přemyslovcov? 3. Vymenuj 3 kniežatá a 3 kráľov z rodu Přemyslovcov. 4. Čo je Zlatá bula sicílska a pražský groš?
Přemysl Otakari II. (1253-1278) - vnuk Přemysla Otakara I., sa zaslúžil o hospodársky aj územný rozkvet Čiech, za čo dostal prezývku „kráľ železný a zlatý“ – železný ako symbol sily a moci, zlatý ako symbol bohatstva. Padol v boji s Rudolfom I. Habsburským v bitke na Moravskom poli v roku 1278.
Posledným Přemyslovcom na českom tróne bol Václav III. (1305-1306) - syn Václava II. Žiaľ, vládol veľmi krátko, v roku 1306 ho v Olomouci zavraždil najatý vrah. Keďže po sebe nezanechal potomkov, vymrel rod Přemyslovcov „po meči“ – v mužskej línii.
kde sú pochovaní viacerí Přemyslovci
