Mení sa obraz človeka a sveta (Humanizmus a renesancia)

Charakteristika

Humanizmus a renesancia označujú myšlienkové spoločenské a umelecké hnutie, ktoré sa šírilo od 14. storočia z Talianska do ostatnej Európy. V Taliansku trvalo od 14. do 16. storočia, v ostatných krajinách od konca 15. storočia do 16.storočia (dozvuky v 17. storočí), na Slovensku do roku 1650.

Humanizmus (z latinského slova humanus - ľudský) upriamil pozornosť na človeka a jeho schopnosti. Renesancia (z francúzskeho slova renaissance -obroda, znovuzrodenie) sa snažila o obnovu antickej kultúry. Renesancia bola prevažne mestská kultúra, jej hlavné znaky boli:

• vznik miest, meštianstva

• rozvoj obchodu a trhového hospodárstva

• duchovným obsahom (východiskom) bol humanizmus.

Cieľ hnutia

Obrodenie človeka v duchu antických ideálov, znovuzrodenie antiky, zameranie pozornosti vedy, umenia a celej kultúry na človeka, prírodu a pozemský svet. Zdôrazňovali sa nové hodnoty:

• právo človeka na radostné prežívanie pozemského života

• úctu k rozumu (racionalizmus)

• zmyslové poznanie (senzualizmus)

• význam jedinca (individualizmus).

Príčina nástupu humanizmu a renesancie

Do nástupu humanizmu a renesancie bol v centre pozornosti Boh a náboženstvo.Cirkev vyhlasovala, že všetko na svete je dané od Boha a preto nemenné. Každý, kto toto tvrdenie spochybňoval, bol vyhlásený za kacíra a tvrdo potrestaný, najčastejšie upálený. Humanizmus a renesancia vznikli aj pod vplyvom niektorých dôležitých objavov a vynálezov tej doby - boli to predovšetkým astronomické poznatky, objavenie Ameriky alebo vynájdenie kníhtlače. Niektorí vedci sa nazdávajú, že aj epidémia moru, ktorá zachvátila Európu, podkopala autoritu cirkvi. Choroba si totiž nevyberala, zomierali ajcirkevní predstavitelia a cirkev bola bezmocná, nedokázala chorobu zastaviť. To vyvolalo pochybnosti obyvateľstva, či je cirkev naozaj taká všemocná ako tvrdila. Všade prítomná smrť ukázala aký pominuteľný je život a potrebu využiť každý moment bytia, života.

Centrá humanizmu a renesancie

Prečo vzniklo toto hnutie v Taliansku?Talianske mestá patrili k najrozvinutejším mestámEurópy, boli centrami remesiel, obchodu a bankovníctva. Boli bohaté a tamojší mešťania si mohli dovoliť investovať peniaze do kultúry, umenia a vedy. Hospodársky rozkvet zvyšoval sebavedomie mešťanov, ktorí sa nechceli uspokojiť s učením cirkvi o krásnom živote v raji až po smrti. Chceli si užiť pozemský život so všetkým, čo prinášal a ponúkal. Preto sa práve v talianskych mestách podarilo presadiť tento nový svetonázor. Dôležitým dôvodom bolo aj znovu objavenie hodnôt starovekého Ríma – práve tu vzniklo množstvo nádherných pamiatok umenia a kultúry.

Centrami rozvoja renesancie boli talianske mestá – mestské štáty. Medzi najvýznamnejšie patrili:

1. Miláno – mesto rodu Sforzovcov, vojvoda Lodovico štedro podporoval umenie, na jeho dvore tvoril aj slávny Leonardo da Vinci.

2. Ferrara – centrum kultúry, preslávila sa hudbou a divadlom.

3. Urbino – mesto učencov, na čele s vojvodom Federicom da Montefeltrom.

4. Florencia – mesto rodiny Mediciovcov, je považovaná za skutočné centrum renesancie.

Umenie

Počas renesancie sa zmenilo aj postavenie umelca. V stredoveku boli umelci považovaní za remeselníkov a obvykle nepodpisovali svoje diela. To sa v renesancii zmenilo. Umelci vystúpili z anonymity a niektorým sa podarilo zbohatnúť alebo získať vysoký úradnícky post. Napriek tomu sa však udržala predstava, že umelci sú nízkeho pôvodu, pretože ich činnosť vyžadovala manuálnu prácu a oni sami nemali vzdelanie.

Maliarstvo

• tematika - náboženská tematika, veľmi často sa však stáva len prostriedkom, ako zobraziť aj scény z každodenného života (Madona s dieťaťom je veľmi často zobrazením materskej lásky), či zobraziť nahé ženské alebo mužské postavy (napr. motív Adama a Evy)

• žánre - portrét, krajina alebo zátišie a v Taliansku sa objavujú aj mytologické motívy prevzaté z antického umenia

• technika - v maľbe sa začína používať trojrozmernosť a perspektíva - maliari sa naučili pracovať s priestorom a vyjadrovať jeho hĺbku, používať farby na vyjadrenie tieňa. Zvláštnu a odlišnú úlohu od stredoveku hrá kresba - v renesančnom umení už slúžila k štúdiu skutočnosti na vylepšenie obrazu (typické sú skice vytvorené Leonardom da Vincim).

• slávni maliari – Leonardo da Vinci (považovaný za génia) je slávny pre svoje majstrovské obrazy ako Posledná večera a Mona Líza. Tiež je známy ako tvorca mnohých vynálezov, ktoré predvídali modernú technológiu, svojimi kresbami pomohol rozvinúť anatómiu, astronómiu a stavebníctvo.

•  

Alessandro di Mariano Filipepi, známejší ako Sandro Botticelli je autor známeho obrazu Zrodenie Venuše

Rafael Santi - autor slávneho obrazu Sixtínska Madonna

Medzi ďalších patrili aj Tiziano Vecelli (tiež Vecellio, známejší pod menomTizian), Giovanni Battista Cima, nazývaný aj Cima daConegliano, Albrecht Dürer a iní.

Sochárstvo

Vplyvom zachovaných antických sôch sa sochárstvo stalo prvým umením, kde došlo k zmenám. Objavujú sa od antiky po prvýkrát voľne stojace sochy. Umelci dokázali úspešne vyjadriť dramatickosť scény (v stredovekom umení neznáme)- zobrazením emócií v tvári, či gestami. Veľkou výzvou sa stali jazdecké sochy, busty významných osobností. Poznáme aj drobnú plastiku, napr. aj medaily.

Slávni sochári -Michelagniolo di Ludovico di Buonarroto Simoni alebo MichelangeloBuonarrotitaliansky sochár, maliar, architekt a básnik,ktorého dielom vyvrcholila renesancia a začal sa barok. Je autorom freskovej výzdoby Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne a (okrem množstva ďalších sôch) slávnej mramorovej sochy Dávida.

Známy je aj sochár Donatello a jeho socha bronzového Dávida

Architektúra

sa stala jedným z umení, kde sa prejavili najvýraznejšie zmeny. Renesanční architekti sa opäť inšpirovali antickými stavbami, ich súmernosťou, jednoduchosťou a pravidelnosťou proporcií.Okrem kameňa sa začali používať vo väčšom množstve materiály ako mramor a tehly. Hojne sa uplatňuje stĺporadie, klenba, kupola a schodisko sa stáva samostatnýma rchitektonickým prvkom. Objavujú sa nové typy stavieb: mestské paláce a mestské aj predmestské vily.

Filippo Brunelleschi

bol významný taliansky architekt, považovaný za priekopníka nového, renesančného architektonického štýlu. Spoločne so svojimi druhmi,maliarom Masacciom a sochárom Donatellom tvorí takzvanú veľkú trojku florentskej renesancie.

Literatúra

• literárne žánre ako napr. komédia, tragédia či pastorála - inšpirované dochovanými literárnymi dielami antických autorov. Veľmi obľúbenými autormi sa znova stávajú Terentius, Plautus, Seneca alebo Vergílius. Ďalšími obľúbenými žánrami bol traktát, polemika, list, objavujú sa cestopisy, životopisy a pedagogické spisy.

• predstavitelia:

epika: Dante Alighieri - najvýznamnejší básnik humanistickej a renesančnej literatúry, za jeho najdokonalejšie dielo je považovaná epická báseň Božská komédia

próza: Giovanni Boccaccio -zakladateľ talianskej renesančnej prózy, autor zbierky Dekameron

lyrika: Francesco Petrarca -preslávil sa svojím dielom Spevník, obsahuje 366 lyrických básní, najmä ľúbostných sonetov, ktoré venoval svojej milovanej Laure

Vynález kníhtlače

Je považovaný za najdôležitejší vynález stredoveku, hoci kníhtlač po prvý raz použili v Číne v 11. storočí. Neskôr výrobcovia razidiel a tlačiari obrázkov vyrezávali písmená z dreva a odtláčali ich na papier. Ale až rodák z nemeckého mesta Mohuč,člen zlatníckeho cechu Johann Gutenberg prišiel s myšlienkou zostaviť stranu z jednotlivých znakov (písmen). Pomocou pohyblivých litier (písmen) odlievaných zo zliatiny kovov (olovo, cín, antimón, bizmut) začal tlačiť celé knihy. Litery (ktoré sa dali preskupiť a znova použiť na inú stranu) zasadil do rámu a pomocou tlačiarenského lisu ich tlačil. To tlač podstatne zlacnelo a urýchlilo. Gutenbergov vynález umožnil tlačiť obrovské množstvá celých kníh(predtým boli tlačené iba časti kníh) a spôsobil tak v Európe informačnú explóziu. Dovtedy boli ručne prepisované knihy veľmi drahé a pre väčšinu obyvateľov nedostupné. Tlačené knihy sa stali základom osvety, vzdelávania a školstva.V roku 1455 vytlačil Gutenberg svoju prvú kompletnú knihu – latinskú Bibliu (známu ako Gutenbergova Biblia). Mala okolo 1200 strán v 2 zväzkoch.

Keďže sa pri tlačení kníh používalo čierne farbivo, neskôr sa kníhtlačiarska práca nazývala „čierne remeslo“.

Veda

Humanizmus upriamil pozornosť na mnohé vedy. Vedci sa dostávali do častého konfliktus cirkvou, mnohí za svoje názory zaplatili slobodou alebo životom. K najvýznamnejším vedám patrili:

Medicína – prevrat spôsobilo znovuobjavenie textov starovekých lekárov, nový prístup k vyšetrovaniu a skúmaniu ľudského tela. Lekári aj umelci začali pitvať mŕtve telá (hoci cirkev to zakazovala) a výsledky svojho pozorovania presne zapisovali a zakresľovali. Slávnym sa stal najmä holandský lekár Andreas Vesalius a jeho dielo „Sedem kníh o stavbe ľudského tela“.

Svojimi štúdiami ľudského tela sa preslávil aj Leonardo da Vinci.

Astronómia – grécky astronóm Ptolemaios v 2. storočí definoval Zem ako teleso v strede vesmíru, okolo ktorého obiehajú ostatné planéty spolu so Slnkom. Táto teória sa stala základom filozofie cirkvi. Poľský astronóm Mikuláš Kopernik v roku 1543 predložilnovú teóriu – heliocentrizmus, podľa ktorej je Slnko stredom vesmíru a Zem s ostatnými planétami obiehajú okolo neho. A hoci cirkev dlho tieto teórie odmietala, nakoniec pod ťarchou vedeckých dôkazov priznala, že sa mýlila.

Giordano Bruno - vyslovil hypotézu, že existujú nové, neznáme planéty. Pre tieto odvážne a pre katolícku cirkev neprijateľné tézy ho inkvizícia dlho vypočúvala a nakoniecho upálili na rímskom námestí.

Galileo Galilei - bol veľkým astronómom, mechanikom, tvorcom modernej vedy a filozofom. Vo filozofii rozvíja teóriu poznania z dvoch kníh: z knihy Písma i knihy Prírody.

Johannes Kepler - nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik, objaviteľ troch základných zákonov pohybu nebeských telies, ktoré publikoval v dielach „Nová astronómia“a „Harmonika sveta“. Definitívne rozriešil spor medzi heliocentrizmom a geocentrizmom v prospech Kopernikovej teórie.

Filozofia

Erazmus Rotterdamský –filozof, jeho dielo Chvála bláznivosti obhajuje myšlienku slobody a dôstojnosti človeka.

Thomas More(latinsky Morus) - sa snažil odpovedať na rozpory doby. Túžba po lepšom spoločenskom zriadení ho priviedla na myšlienku ideálneho štátu, ktorý sa mal realizovať na vymyslenom ostrove Utópia.

Michel de Montaigne - požadoval toleranciu medzi náboženstvami, venoval sa aj praktickej politike. Základom jeho filozofie je úsilie všetko si overiť, všetko samostatne rozumovo hodnotiť.

Niccolo Machiavelli – vo svojom najznámejšom diele Vladár vysvetľuje, že vládca má byť kombináciou mocného leva a prefíkanej líšky, aby jeho štát bol mocný.

Význam humanizmu a renesancie

Keď sa humanizmus a renesancia v 16.storočí rozšírili do celej Európy, ovplyvnili na ďalšie obdobie ľudskú spoločnosť a to najmä preto, že:

• ľudia si osvojili nový, slobodný pohľad na svet a mohli vyjadrovať svoje myšlienky

• spochybnili sa staré tradičné názory na svet

• umelcom sa dostalo zaslúženého uznania

• spisovatelia začali využívať svoje materinské jazyky, nielen latinčinu

• vedci začali slobodne skúmať a bádať

• rozšírilo sa vzdelanie, vznikali nové univerzity a školy

Úlohy:

1. Vysvetli pojmy humanizmus a renesancia.

2. Prečo vznikli humanizmus a renesancia v taliansku a ktoré mestá boli ich centrami?