Bratislava – hlavné a korunovačné mesto
Historické pomenovania Bratislavy: Prešporok, Pressburg, Pozsony.
Roky 1536 – 1848 - Bratislava bola hlavným mestom Uhorska.
Dôvod: Turci dobyli vtedajšie hlavné mesto Budín (dnešná Budapešť). Preto sa všetky dôležité úrady a šľachta sťahovali do Bratislavy, ktorá patrila pod vládu Habsburgovcov, a ktorú sa Turkom nepodarilo dobyť.
Úrady, presídlené do Bratislavy:
Uhorská komora – spravovala všetky kráľovské majetky, bane, mincovníctvo a štátne financie.
Kráľovský miestodržiteľ – zástupca kráľa
Miestodržiteľská rada – poradný zbor miestodržiteľa
Najvyšší kráľovský súd
Krajinský snem – zhromaždenie šľachty, duchovenstva a zástupcov miest.
Šľachta, ktorá ušla z Budína, si v Bratislave stavala paláce a úradné budovy. Veľkou výhodou bola blízkosť Viedne – sídla Habsburgovcov. V 2. polovici 18. storočia si Bratislavu za svoje sídlo vybrala najmilšia dcéra Márie Terézie – Mária Kristína, prezývaná Mimi. Spolu s manželom obývali Bratislavský hrad, usporadúvali slávnosti, bály a pozývali umelcov a učencov. Bratislava sa stala skutočným centrom Uhorska a rozkvitla do krásy. Sláva Bratislavy ako hlavného mesta trvala do roku 1848, kedy uhorský snem rozhodol, že hlavným mestom bude opäť Budín.
Roky 1563 -1830 - bola Bratislava aj korunovačným mestom Uhorska.
Dôvod: Turci dobyli vtedajšie korunovačné mesto Stoličný Belehrad (dnešný Székesfehervár).Do Bratislavy previezli korunovačné klenoty, ktoré boli uložené na Bratislavskom hrade.
Korunovácie
Korunovácia (latinsky coronatio) je slávnostný akt, pri ktorom sa kladie na hlavu panovníka pri jeho nastúpení na trón kráľovská alebo cisárska koruna. Je to zároveň politická a cirkevná slávnosť, sprevádzaná zábavami, tancom, spevom a ohňostrojom.
Korunovačné insígnie (klenoty) sa odovzdávajú panovníkovi ako symbol moci. V Uhorsku to boli: koruna (svätoštefanská), žezlo, krajinské jablko, korunovačný plášť a meč (v staršom období kopija). Všetky tieto predmety boli bohato zdobené a vyrobené zo vzácnych materiálov.
Korunovačný obrad sa konal v Dóme svätého Martina. Počas 267 rokov bolo v Bratislave 19 korunovácií uhorských kráľov a ich manželiek, ale iba jedinej ženy – kráľovny Márie Terézie.Prvým kráľom, korunovaným v Bratislave, bol Maximilián (1563) a posledným Ferdinand V.(1830).
Korunovačný sprievod prešiel z Dómu, cez centrum mesta a cestu zakončil na brehu Dunaja. Sem priviezli vozy hliny z celého Uhorska a vytvorili tzv. korunovačný vŕšok. Panovník na koni vyšiel na vŕšok a mečom požehnal krajinu na všetky svetové strany. Bolo to znamenie, že svoju krajinu bude chrániť pred nepriateľmi z celého sveta. Cesta, po ktorej kráčal korunovačný sprievod mestom, bola pokrytá červeným súknom. To si neskôr diváci mohli rozdeliť medzi sebou. Kráľovský sprievod hádzal do davu ľudí mince, aby vyjadril svoju štedrosť.
Trnava
Okrem Bratislavy však svoju slávu zažila aj Trnava. Pred Turkami museli z Uhorska ujsť aj cirkevní predstavitelia z Ostrihomu. Od roku 1543 sa Trnava stala sídlom ostrihomského arcibiskupa a kapituly Trnava a centrom katolíckeho náboženstva. Keďže množstvom kostolov pripomínala mesto Rím, dostala Trnava prezývku „ slovenský Rím“.
Úlohy:
1. Kedy a prečo sa stala Bratislava hlavným mestom Uhorska?
2. Vymenuj uhorské korunovačné klenoty.
3. Prečo Trnavu prezývali "slovenský Rím"?
