Slavkovský štít

Budíček o 3:30. Posledné veci rýchlo nachádzať do tašky a vyrážam. Idem ešte počkať kamaráta. Samozrejme už meškáme. Behom rýchlo zbierame minútky aby sme stihli. Pred stanicou a v stanici stretávame dalších parťákov. Rýchlo kupujeme lístky avšak čoskoro zisťujeme že vlak bude ešte asi 30-35 min. meškať. Potešilo nás to strašne. Najmä po tom našom pár km dlhom maratóne na stanicu. Rozprávame sa a doladujeme jemne detaily. Čas ubieha rýchlo a tak už hlásia na stanici príchod vlaku. Nastupujeme. Odpočívame. Jeme. V Žiline k nám pristupuje další parťák. Som rád že sme sa vôbec v takomto počte stretli a môžeme spolu vystúpiť do výšky 2452 mnm. Vystupujeme v Štrbe a ešte čakáme na zubačku. Čas využívame na natretie sa opaľovacím krémom o ktorom sa po túre aj tak dozvieme že nám bol prakticky skoro na nič. Už len posledný prestup na tatranský vláčik a náš výstup môže začať.

V Starom Smokovci zapíname GPS v telefóne. Cesta cez les, mostíkom ponad potok a každým ktorom o pár centimetrov vyššie. Pomaly sa nám začína objavovať Starý Smokovec tak povediac na dlani alebo pod nohami. Mizne les a začína kosodrevina. Výhľady síce ešte niesu 100% ale stále sú lepšíe. Chodník sa začína meniť. Sú na ňom stále väčšie. Pomaly stúpame ako po schodoch v paneláku stále vyššie a vyššie. Dostávame sa na Slavkovskú vyhliadku Maximiliánku. Vidíme Lomnický štít, Zamkovského chatu v Malej Studenej doline a počujeme zvuk krásnych vodopádov patriacich Studenému potoku vo Veľkej Studenej doline. Taktiež mnoho dalších vrcholov v našich Tatrách.

Postupujeme po značkách cez Štrbavý hrebeň. Po ceste sa tak povediac pretekáme z Poľskými turistami. Chvíľu odpočinieme, obehnú nás. A potom zas naopak ked odpočívajú oni tak ich obehneme my. Dostávame sa do výšky 2273 mnm na Nos. Kolega si všimne že neustále vidíme Hrebienok. Je to celkom sranda a to je pod kopcom. Fotím, pozerám a znovu jem. Tokajská či ostrá ba aj hocaká iná klobáska na túre nesmie chýbať. Hned začínam pripravovať a hostina sa rázom môže začať. Turisti schádzajúci už dole hovoria o hodine cesty na vrchol. My sme si však istý že to dáme za menej a tak sa aj stane. Trasu ktorá má trvať podľa máp a rozcesníku dole asi 5 hod. sme dali za 3:40.

Čakáme však ešte na zbytok partie. Prichádzajú asi 20-30 min. po nás. Zatiaľ fotím a užívam si pohľad na dolinu. Otravujú nás všetkých muchy a hmyz ktorý som v dolinách ešte nevidel. Teší ma že spoznávam niečo nové a pre mňa nepoznané. Náš Base camp na vrchole ktorý zrejme spravili nejaký bivakujúci turisti sa nám zapáčil a zopár fotografií v ňom nemohlo chýbať. Samozrejme s magickou zbraňou takzvanou selfie stick. Znova dopĺňame energiu a pomaly sa už zberáme dole.

Tvoríme si aj vlastnú cestu preskačkou cez kameňe. Je to nebezpečné ale aj tak si trasu tak troška skracujeme alebo niekedy aj predlžujeme. Snažíme sa ísť ako tak opatrne aby bolo všetko v poriadku. O pár minút si uvedomujeme že už máme len kúsok od Slavkovskej vyhliadky kde nás čaká další odpočinok. Vytahujem jedno naše víťazné pivko. Pre potešenie žalúdka a tak povediac aj dodanie energie a vzácných tekutín. Prekvapuje nás že nieje až tak teplé ako sa zdalo. Už len skratkou cez les popod starý vlek na hrebienok a môžeme ísť na dalšie na Bilíkovú chatu. Dobre vychladené padne ako nikdy. Vypijeme a ideme ešte k vodopádom Studeného potoka ktoré dodávali zvuk ked sme stúpali hore. Naberáme si u nich vodu a smerujeme na vlak. Ešte sa snažíme nájsť vhodné miesto kde sa najeme ale nevychádza nám to. Je už nedeľa a do drahých reštaurácií nemáme potrebu ísť. Sadneme na kofolu potom do vlaku.

3 min. meškanie. Myslíme že už nestihneme vlak ale opak je pravdou. Podarí sa nám to len tak tak a aj vdaka sprievodčíčke nakolko nemáme lístky. Vybavujeme ich vo vlaku kde je veľmi horúco. Ale asi sa kúri aj v lete. Vozeň s niektorými voľnými miestami a min. 30-35 °C teplotou. ŽSR nikdy nesklamú. Už pozerám dalšie túry. Malá Fatra ale aj znova Vysoké Tatry. V Žiline čakáme ešte na náš další vlak. Zatiaľ zbehneme na kvalitné a chutné Svijany s medovinou. Čas beží a ani sa nenazdáme už sedíme v dalšom vlaku domov a už sme aj doma.

S únavou ale spokojný po kvalitnom kúpeli padám do postele a hned aj zaspávam.

Nás 5 : Adriana Zbončáková, Daniel Lipka, Adam Kantorík, Filip Talapka a ja sme to zvládli. Nieje dôležité že sme vyšli na vrchol. Je však dôležité že sme prišli domov, doniesli si nové zážitky a skúsenosti z našich Slovenských hôr. Klobúk dole Adriane ktorá bola prvý raz v Tatrách a na takejto túre a nevzdala to. Niekto by to už pod kopcom otočil.

By Mudo – Martin Mudrík