Sedem pahorkov, sedem kráľov
Dejiny starovekého Ríma sú spojené s Apeninským polostrovom, na ktorom ležala Itália (dnešné Taliansko).
Itália má úrodnejšiu pôdu ako staroveké Grécko, hoci jej územie je dosť hornaté – od severu na juh ho pretína pohorie Apeniny. Avšak úrodné roviny – Kampánia a Latinum boli vhodné pre poľnohospodárstvo a chov dobytka. Podnebie bolo v porovnaní s gréckym vlhšie a chladnejšie. Najväčšie rieky Itálie boli Pád a Tiber.
Obyvateľstvo
Apeninský polostrov obývalo mnoho kmeňov. Nasevere, v údolí rieky Pád, žili kmene Galov. Vzápadnej časti sa rozprestierala Etrúria, v ktorej žili kmene Etruskov. Etruskovia boli najstarším kultúrnym národom Itálie, ale dodnes ostávajú pre vedcov veľkou záhadou. Zachovalo sa po nich množstvo nálezov – hrobky, mestské hradby, výrobky zo striebra a bronzu, keramika a sochy. Používali grécku abecedu, ale ich jazyk nepoznáme. Žili v mestách, venovali sa poľnohospodárstvu, remeslám a obchodu.
V strednej a čiastočne aj v južnej Itálii žili kmene Italikov– patrili k zaostalejším kmeňom a žili dlho v rodovom zriadení. V Latiu, na dolnom toku rieky Tiber žili kmene Latinov. Na juhu, v krajoch Samnium a Kampánia žil kmeň Samnitov. Latinovia a Samniti boli na vyššom stupni kultúry, žili v mestách a čulo obchodovali s okolitými oblasťami. V južnej Itálii a na Sicílii mali svoje kolónie Gréci.
Vznik Ríma
Rím nevznikol naraz. Vznikal na siedmych pahorkoch, ktoré boli výhodou pri obrane mesta, naľavom brehu rieky Tiber, asi 25 kilometrov od mora. Okolo mesta sa rozprestieralo úrodnéúdolie Latium (dnešné Lazio).Oddávna sa tu ťažila soľ. Obyvatelia sa venovalipoľnohospodárstvu, obchodu a aj pirátstvu. Najstaršie osady boli na Palatínskom, Aventínskom a Kapitolskom pahorku (postupne aj na ďalších štyroch Caelius, Esqilinus, Viminál a Kvirinál) a neskôr sa spojili do jednej rímskej obce, z ktorej asi v 8. storočí pred Kristom vznikol Rím. Dnes nie je presne určené, kto založil Rím v skutočnosti. Časť vedcov sa nazdáva, že to boli Etruskovia, iní tvrdia, že to boli Latinovia, ktorí založili Rím.
sedem rímskych pahorkov
etruský tanečník
Legenda o vzniku Ríma
Podľa starej legendy založil Rím na rieke Tiber 21. apríla 753 pred Kr. Romulus – prvý rímsky kráľ. Týmto dátumom sa začal rímsky letopočet. Romulus a jeho dvojča Remus sa narodili ako deti Rey Silvie a boha Marsa. Strýko Rey Silvie, kráľ Amulius, sa obával, že ho deti neskôr pripravia o moc, a preto dal Reu popraviť a dvojčatá hodiť do Tiberu. Prúd rieky vyniesol deti na breh, kde ich našla vlčica. Tá sa o nich starala, až kým deti nenašiel kráľovský pastier. Ten sa chlapcov ujal a pomenoval ich Romulus a Remus. Vyrástli z nich silní muži, ktorí sa Amuliovi pomstili smrťou za to, že ich chcel dať zabiť. Romulus a Remus sa rozhodli, že na Palatínskom pahorku založia mesto. Pri stavbe mesta sa však pohádali a v bitke zabil Romulus Rema. Mesto potom pomenoval podľa seba – Roma(dnešný Rím). Vedci predpokladajú, že celá legenda bola vymyslená, aby sa vysvetlilo založenie a pomenovanie mesta. Socha vlčice však dodnes ostala symbolom Ríma.
Romulus – prvý rímsky kráľ
Podľa legendy sa Romulus po založení mesta stal jeho prvým kráľom. Vytvoril si telesnú stráž –liktorov, ktorí používali zväzok prútov, medzi ktorými bola zastrčená sekera. Tieto zväzky sa nazývali fasces a trestali nimi tých, ktorí sa previnili voči kráľovi (neskôr zo slova fasces vzniklo pomenovanie politického zriadenia fašizmu, ktoré nastolil Benito Mussolini v roku 1922 v Taliansku).
Za vlády Romula podnikal Rím výpravy do okolitých oblastí, odkiaľ prinášali aj zajatcov. V Ríme však podľa povesti bolo málo žien, a keďže okolité kmene nechceli povoliť svojim ženám, aby sa vydali za Rimanov, ktorí mali zlú povesť, rozhodli sa Rimania, že si manželky unesú. Zorganizovali slávnosti, na ktoré prišiel aj susedný kmeň Sabínov. Uprostred slávností uniesli Rimania sabínske ženy. Kmeň Sabínov sa neskôr vypravil proti Rimanom a odohrala sa krvavá bitka. Tú však prerušil zúfalý nárek žien, ktoré aj s deťmi prišli na bojisko a prosili sabínskych bojovníkov, aby prestali s vraždením ich rímskych manželov a otcov ich detí. Nakoniec medzi Rimanmi a Sabínmi zavládlo prímerie a istý čas údajne kráľ Romulus a sabínsky kráľ Titus Tatius vládli spoločne.
Rímska vlčica s Romulom a Remom
Romulus – zakladateľ Ríma a prvý rímsky kráľ
Rímske kráľovstvo
Rímske kráľovstvo trvalo od roku 753 pred Kr. až do vyhnania posledného z kráľov a vzniku republiky v roku 510 pred Kr. Počas tohto obdobia v Ríme vládlo sedem kráľov označovaných akoRex:
1. Romulus
2. Numa Pompilius
3. Tullus Hostilius
4. Ancus Marius
5. Tarquinius Priscus
6. Servius Tulius
7. Tarquinius Superbus
Kráľ (rex) stál na čele štátu, bol vládca a najvyšší kňaz, bol volený. Pomáhali mu senát- poradný zbor kráľa, rada starších a kúrijný snem. Jedna kúria (obyvatelia Ríma sa delili na kmene a tie na kúrie - skupiny rodín) mala jeden hlas.
Obyvateľstvo tvorili:
Servius Tullius uskutočnil reformu, dôležitú pre chudobných Rimanov – plebejcov: smeli slúžiť vo vojsku a dostali určité politické práva. Obyvateľov rozdelil podľa majetku do 5 skupín – tried.Každá trieda musela v čase vojny poslať do armády určitý počet vojakov.
Za vlády posledného kráľa Tarquinia Superba (Pyšného)sa kráľovská moc zrútila. Násilím a popravami si kráľ proti sebe poštval bohatých Rimanov – patricijov, ktorí ho v roku 510 pred Kr.vyhnali z Ríma. Po jeho vyhnaní si Rimania vládli sami a volili si každoročne úradníkov (2 konzulov). Tak sa utvorili predpoklady pre vznik Rímskej republiky.
Numa Pompilius
Tarquinius Superbus
Servius Tulius
Úlohy:
1. Aké kmene osídľovali Itáliu?
2. Čo vieš o Romulovi a Removi?
3. Na aké skupiny sa delili obyvatelia rímskeho kráľovstva?
4. Kde a kedy vznikol Rím?
Použitá literatúra:
1. Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Od staroveku k stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1998
2. Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Od staroveku k stredoveku - Pomocník, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2002
3. Kolektív autorov: Staroveký Rím – čítanka k starovekým dejinám, SPN, Bratislava 1975
Obrazové materiály:
